Obyvatelia Ďateliniska tvrdia, že nie sú proti postihnutým ľuďom, lokalitu v ich susedstve, do ktorej ich chcú umiestniť, ale nepovažujú za vhodnú.
ZLATÉ MORAVCE. Asi 180 podpisov je pod petíciou, ktorú spísali obyvatelia lokality Ďatelinisko.
Postavili sa proti zámeru župy, ktorá chce do pokojnej časti mesta pripomínajúcej dedinu premiestniť postihnutých klientov zo svojho sociálneho zariadenia.
Svoj nesúhlas dali ľudia hlasno najavo počas schôdzky so zástupcami mesta i kraja.
Stretnutie na Rázusovej ulici, kde majú 'domácnosti' pre zdravotne postihnutých vyrásť, sa zmenilo na razantný protest, počas ktorého starousadlíci spochybnili snahu župy integrovať hendikepovaných.
Tí podľa obyvateľov namiesto integrácie zažijú príchod do nepriateľsky naladeného prostredia, čo je jasný predpoklad neúspešnej integrácie.
Lipku rozdelia do šiestich lokalít
Vláda v novembri 2011 schválila stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb. Slovensko sa ňou prihlásilo k trendu z vyspelých krajín, v ktorých sa snažia zabrániť izolovaniu a segregácii ľudí odkázaných na dlhodobú pomoc a starostlivosť.
Župa spomedzi svojich zariadení vytypovala zariadenie sociálnych služieb Lipka v Lipovej v novozámockom okrese. To sa chce uchádzať o peniaze z Európskej únie projektom s názvom Chceme ísť ďalej. Projekt počíta s tým, že postihnutí klienti sa v prostredí pripomínajúcom domov priblížia majoritnej spoločnosti.
V praxi to bude znamenať, že doterajších 66 klientov Lipky sa rozdelí do vytvorených 'domácností'. Tie majú vzniknúť v Leviciach, v Zlatých Moravciach a na troch rôznych miestach v Nových Zámkoch. Posledná skupina klientov by zostala v areáli zariadenia v Lipovej, presunula by sa ale z doterajších nevyhovujúcich priestorov.
Ľudia sa boja agresivity postihnutých
Na Rázusovej ulici v Zlatých Moravciach ale postihnutých klientov Lipky za svojich susedov nechcú. Miestni to vysvetľujú tým, že nech sa projekt nazve akokoľvek, stále to je sociálne zariadenie, ktoré sa nehodí do tichého prostredia plného rodinných domov. Argumentujú tiež tým, že zariadenie v ich ulici dramaticky zníži ceny nehnuteľnosti aj pozemkov na Rázusovej a v okolí.
„Plánujú dať mentálne retardovaných klientov medzi rodiny s malými deťmi. Ktovie, či sú svojprávni, kto za nich bude zodpovedať? Nepovažujeme za vhodné umiestniť ich sem,“ povedal Rastislav Šindler.
Lekár zdôraznil, že obyvatelia časti známej ako Ďatelinisko nie sú proti samotným klientom, len nechcú mať v susedstve sociálne zariadenie.
To potvrdila aj mamička autistickej dcéry, ktorá sa navyše stará o zdravotne postihnutú matku. „Asi ma nemôžu obviniť, že mám niečo proti takýmto ľuďom, keď sama mám doma postihnutých príbuzných, o ktorých sa starám,“ povedala.
Obyvatelia majú obavy aj zo správania a prípadnej agresivity postihnutých klientov. Znepokojuje ich aj nevedomosť o tom, kto a ako bude na prisťahovalcov nepretržite dohliadať.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Nevhodný priestor?
Susedia pozemku, na ktorom majú domácnosti vzniknúť, poukázali aj na to, že celá plocha má asi dva áre. A na nej bude okrem dvanástich klientov aj dvanásť pracovníkov, ktorí sa budú o odkázaných ľudí starať.
„Tento priestor nemôže byť ani pre nich dobrý. Je tu navyše aj pomerne rušná križovatka, môže to tu byť nebezpečné,“ povedala Marta Balážová. Tá kritizovala, že stavba, ktorá ešte len má vzniknúť, nebude vedená ako jeden dom, ale ako dve domácnosti. „Je to len hra o slovíčka, aby nebolo treba meniť územný plán.“
„Ideme apelovať na samosprávu, ktorá je nami volená, nech nedopustí, aby nám tu znepríjemňovali život. Nie je nič horšie ako prísť domov z práce a neoddýchnuť si kvôli takýmto susedom,“ povedal Rastislav Šindler, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom, na ktorom majú vzniknúť 'domácnosti' pre hendikepovaných klientov.
Dom, ktorý majú strhnúť. Sem by sa po výstavbe nového mali nasťahovať dvanásti klienti Lipky.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Jahnová: Im pomôžete, nám znepríjemníte život
Ľudí tiež pobúril fakt, že pred príchodom klientov z Lipky sa musí zbúrať starý rodinný dom, ktorý patrí župe. Tá ho získala delimitáciou počas prechodu kompetencií zo štátu na župy ešte v prvých rokoch fungovania samosprávnych krajov.
„Žiadne búranie! Zničíte domy, celý náš majetok, ktorý sme si za ceý život nadobudli! Nezáleží vám na Moravciach, ak by vám záležalo, toto by ste sem nedali. Im pomôžete a nám všetkým znepríjemnite život,“ kričala na zástupcov kraja aj mesta obyvateľka lokality Oľga Jahnová.
Vedúci Spoločného obecného úradu Peter Mesároš ľudí uistil, že vydanie búracieho povolenia ešte neznamená povolenie novej stavby. Upozornil, že vlastník má právo požiadať o zbúranie svojej stavby.
„Keby sme vedeli, že sa tu bude búrať a stavať, tak si neprerábame svoje domy,“ odvetili mu ľudia.
Zástupkyne župy ľudí presviedčali, že klientov Lipky sa obávať nemusia. Vľavo je Vlasta Klbiková z odboru sociálnych vecí a v strede Zuzana Vadkertiová z odboru majetku a investícií.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Lednár stavebné povolenie nepodpíše
Zástupkyne kraja sa snažili ľuďom vysvetliť, že postihnutí klienti Lipky sú neškodní ľudia, ktorí chcú normálne žiť. „Títo klienti majú také isté práva ako máme my všetci,“ povedala Vlasta Klbiková z odboru sociálnych vecí na župe. Poukázala na dvoch mladých chlapcov stojacich obďaleč, ktorí prišli z Lipovej. „To ste doniesli tých optimálne najtichších,“ komentoval prítomnosť postihnutých chlapcov dôchodca.
„To určite nie. Sú to chlapci, ktorí bývajú v kaštieli v Lipke v nevhodných podmienkach. My máme možnosť získať prostriedky z fondov Európskej únie a zabezpečiť im bývanie, ktoré je kvalitnejšie,“ povedala Klbiková.
„Máte pocit, že ich naozaj budete integrovať do tejto nepriateľskej komunity?“ spýtal sa jej Šindler.
„Mesto je na vašej strane,“ tvrdil ľuďom prednosta radnice Roman Šíra. „Prehlasujem, že jak je Boh nad nami, ja nikdy nepodpíšem a nedám súhlas na to, aby sa toto urobilo, považujem to za blbosť,“ povedal primátor Peter Lednár.
Prečo považuje projekt za 'blbosť', vysvetliť najskôr nechcel. Neskôr povedal, že sa mu nepozdáva, aby podobné zariadenie stálo uprostred ulice medzi rodinnými domami. Je teda otázne, či 'domácnosti' pre hendikepovaných na Rázusovej majú ešte nejakú šancu, keďže primátor odmietne podpísať stavebné povolenie.
Katrinec: Nemá zmysel dávať postihnutých ľudí na okraj
Silný odpor starousadlíkov v Zlatých Moravciach pripisuje župa slabej pripravenosti miestnych obyvateľov prijať medzi seba odlišných ľudí. Povedal to hovorca župy STANISLAV KATRINEC, ktorý reagoval aj na ďalšie otázky k téme.
Prečo župa presúva klientov zo zariadenia sociálnych služieb v Lipovej na šesť rôznych miest v rámci Nitrianskeho kraja?
- Nosnou myšlienkou celého zámeru je 'presťahovať' občanov z veľkej inštitúcie niekam, kde sa môžu cítiť ako doma. Podmienkou úspešnosti celého projektu je, aby klienti aj zamestnanci 'inštitúciu' opustili a presťahovali sa do 'domácností', ktoré budú vo vzdialenosti do štyridsať kilometrov od pôvodnej inštitúcie. Dôležité je, aby títo občania boli umiestnení do komunity s občianskou vybavenosťou. Nemalo by význam, aby sme zdravotne postihnutých občanov umiestňovali niekde na okraj obce, minulo by sa to zámeru.
Kto rozhodol o výbere vhodných objektov pre postihnutých klientov a aké kritéria sa brali do úvahy?
- Objekty sa vyberali v prvom rade z majetku vo vlastníctve samosprávneho kraja, aby nevznikali náklady s kúpou pozemkov. Kraj a viacerí experti vytipovali objekty, ktoré najviac vyhovovali požiadavkám a krajskí poslanci návrh vlani v decembri schválili.
Aké boli reakcie obyvateľov ostatných lokalít na to, že klienti Lipky budú umiestnení v ich susedstve? Tiež podobne negatívne ako v Zlatých Moravciach? A ako si župa vysvetľuje silne negatívnu reakciu obyvateľov Rázusovej ulice?
- V lokalitách v Nových Zámkoch, v Leviciach a v Lipovej sme nezaznamenali negatívne reakcie obyvateľov na to, že v ich blízkosti by mali bývať občania so zdravotným postihnutím. Ťažko hovoriť o dôvodoch, ktoré vedú k negatívnej reakcii občanov v Zlatých Moravciach. Možno je to neinformovanosť alebo nepripravenosť prijať medzi seba ľudí, ktorí sú iní ako my.
Kedy prebehnú presuny klientov?
- Predpoklad je do konca roku 2015.
O akých klientov ide? V akom sú veku a aké majú najčastejšie diagnózy?
- Ide o klientov s kombinovaným zdravotným postihnutím - mentálnym, psychický, fyzickým a zmyslovým. Vekové rozhranie je od 11 do 46 rokov. Všetci klienti majú diagnostikované mentálne zdravotné postihnutie od ľahkého po ťažký stupeň.
Aký budú mať klienti na Rázusovej denný režim? Koľko pracovníkov sa tu o nich bude starať?
- Na tejto ulici má byť vybudovaný jeden objekt s dvoma domácnosťami, v každej domácnosti bude bývať 6 klientov, spolu ich teda bude 12. V každej domácnosti sa o nich bude starať 6 pracovníkov, ktorí sa budú striedať v nepretržitej prevádzke. Ide predovšetkým o pracovných terapeutov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie. Denný režim pre klientov Lipky bude pozostávať z prípravy raňajok, upratovaní jednotlivých domácností, potom sa budú venovať denným aktivitám v škole, v dennom centre aktivít, na pracovisku. Popoludní budú mať voľno-časové aktivity a budú pripravovať večeru. Samozrejme, jednotlivé denné aktivity budú závisieť od stupňa postihnutia jednotlivých klientov.
Tomáš Holúbek
Belica: S takýmto postupom nemôžem súhlasiť
Župan Milan Belica si naštudoval, prečo miestni protestovali. Až s odstupom niekoľkých dní naznačil, že na Ďatelinisku sa nakoniec nič stavať nebude.
Zdôvodnil to okrem iného tým, že zvolený postup predpokladá najskôr búranie starého a neskôr výstavbu nového domu. To je podľa Belicu neefektívne nakladanie s verejnými financiami.
Výber lokality označil za nevhodný a kritizoval tiež nedostatočnú komunikáciu s miestnou samosprávou. "Predseda dáva za pravdu signatárom petície a s takto koncipovaným návrhom projektu nesúhlasí," reagoval Belicov hovorca.
Tomáš Holúbek
