Hoci Baku nie je najtradičnejšia futbalová destinácia, ponuka z ďalekého ázijského sveta sľubovala minimálne dobrodružstvo. Ravan Baku si hľadá svoje miesto na zemi, na futbalovej mape je štyri roky, jeho tréner má dvadsaťsedem rokov, toľko základné fakty. Gajdoš sa bol ukázať v tréningovom tábore, ktorý si klub z metropoly Azerbajdžanu rozložil pri výlete do Európy v slovinskom Maribore.
„Ťažko sa to opisuje, problémov bolo viac, najviac mi ale prekážala tá neistota, ktorú som tak nejako čítal medzi riadkami,“ povzdychol si Vraťo pri spomienke na sľubne sa črtajúci kontrakt v zahraničí. Azerbajdžanci chceli skúšať osem nových hráčov. „Všetci ôsmi sme bývali na jednej izbe, hotel to síce bol štvorhviezdičkový, už to spoločné ubytovanie nás viacerých zaskočilo. Na jeden post v zálohe sme boli šiesti kandidáti, ja som tam vydržal štyri dni, na druhý zápas som už nastúpiť odmietol,“ krútil Vraťo Gajdoš hlavou.
Logicky uvažujúc sa rozhodol pre rýchly návrat domov, do Nitry prišiel v sobotu o štvrtej ráno, chvíľu si pospal, aby vo večernom zápase s Myjavou aj stihol naskočiť do druhého polčasu. „Tréner Šimčo ma chcel, s vedením nitrianskeho klubu sme sa tiež dohodli rýchlo, už len aby sme začali čím skôr bodovať,“ preladili sme v debate k návratu domov.
Žiadna veľká sláva to z nitrianskej strany nebola ani v treťom kole na východe republiky, Gajdoš pri hľadaní príčin zlého štartu nehľadal žiadne výhovorky. „Mohli by sme hovoriť o tom, že aj v Košiciach sme hrali prvý raz v tomto zložení, naši súperi ale predsa tiež skladajú svoje mužstvá. Cítim, že nám chýba radosť z hry, lopty iba nakopávame a s tým musíme niečo urobiť, aby futbal opäť bavil nás aj fanúšikov,“ želal si 27-ročný záložník, ktorý sa materskému klubu upísal na pol roka.
