NITRA. Bránu, ktorá pri útokoch toľkokrát zlyhala, až z nej nakoniec spravili pivnicu, odkrývajú odborníci v rámci archeologického výskumu na stredovekom hrade Gýmeš. Tristo rokov pritom slúžila ako hlavný vchod do hradu ležiacom medzi obcami Kostoľany pod Tribečom a Jelenec.
Hrad, na ktorom teraz v lete pracuje občianske združenie Castrum Ghymes pod vedením Zoltána Vozáka zo Šale, patrí v Nitrianskom kraji k významným opevneným sídlam aristokracie.
Dráždila dobyvateľov
Výskum na Gýmeši začal koncom júna, potrvá do konca augusta. Členovia združenia počas neho vykonávajú konzervátorské práce.
Robí sa tu aj archeologický výskum pod vedením Mária Bielicha a Jozefa Elgyütta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, jeho prvá etapa je už ukončená. V rámci nej skúmali hospodársky objekt, ktorý v období baroka využívali ako pivnicu. Výskum však odhalil, že niekoľko storočí predtým to tak nebolo. Z obyčajného skladu bola kedysi strategicky významná časť hradu.
„Predpokladalo sa – a výskum to teraz aj potvrdil – že v období 14. storočia to bola stará vstupná brána do hradu. Od druhej polovice 14. storočia do 1. polovice 17. storočia, čiže zhruba tristo rokov, to bol hlavný vstup do hradu,“ povedal Bielich.
Hrad však čelil opakovaným útokom. A s ním aj vstup, ktorý bol prvý na rane počas dobývania Gýmeša. Bránu dvakrát zničili Turci, na začiatku 17. storočia ju totálne poničil Gabriel Bethlen.
FOTO: (R)
Bránu zamurovali
Bránu ničili prakticky pri každom väčšom útoku na hrad, ako obranný mechanizmus zlyhávala pričasto.
„Na konci gotiky bola veľmi poškodená, v renesancii ju prestavali, ale stále ju využívali ako bránu,“ hovorí o objekte v južnom podhradí Mário Bielich.
S prestavbami sa menil aj tvar dva metre širokej brány. V najstaršej fáze to hypoteticky mohol byť klasický lomený oblúk vykladaný z tufových kameňov. V renesancii ju celú premurovali, prestavba však nezabránila odborníkom v objave kaverny po dreve, ktoré bránu zvnútra uzatváralo.
„Hrad bol ale počas stavovských povstaní dobýjaný a znovu dobytý. Zistili, že brána aj tak nie je ubrániteľná, preto rozšírili celkový priestor o veľkú delovú baštu, kde mohli byť umiestnené pravdepodobne obrovské delá. Priestory brány zamurovali, čím definitívne stratili obranný význam,“ vysvetľuje Mário Bielich. Zo zlyhávajúcej brány sa tak razom stala obyčajná pivnica a vstup do hradu sa presunul do novšej časti.
Členovia občianskeho združenia Castrum Ghymes počas výskumu vykonávajú konzervátorské práce.
FOTO: (R)
Zberatelia narušujú statiku hradu
Nie je jasné, ako presne vyzerala najvrchnejšia časť vstupu do hradu. V tých spodnejších vrstvách je ale pekne vidieť mix rôznych štýlov a prestavieb, ktorými si brána počas stáročí prešla, renesancia sa tu mieša s gotikou.
Na Gýmeši pokračujú ešte ďalšie dve etapy výskumu, experti sa zameriavajú na hospodársku budovu v strednom hrade a na priechodné parkánové opevnenie bočného vstupu s bránovou baštou pri kaplnke sv. Ignáca. Počas výskumu objavili archeológovia fragmenty keramiky, zvieracie kosti a rôzne drobné predmety. Zaujímavú skupinu nálezov predstavujú fragmenty kachlíc z obdobia renesancie. Zobrazujú nielen rastlinné motívy, ale napríklad aj habsburské orlice, čo hovorí o spriaznenosti niektorých Forgáčovcov s Habsburgovcami práve počas stavovských povstaní.
Pútavý je aj nález mince, ktorá predstavuje takzvaný biely peniaz, razbu Vladislava II Jagelovského už z prelomu 15. – 16. storočia. Samostatnú skupinu nálezov predstavujú značkované tehly rodiny Forgáčovcov, najmä z 18. storočia. Tie sú lákadlom pre zberateľov, ktorí pri ich vyberaní často narušujú statiku múrov na hrade a prispievajú k jeho rozpadu.
FOTO: (R)
Honosné sídlo schátralo
Hrad Gýmeš chátra už 180 rokov. Jeho zdevastovanie prišlo pomerne rýchlo. Kedysi patrilo toto honosné sídlo Forgáčovcom, jednej z najvplyvnejších a najbohatších rodín v Uhorsku. Odkedy ho v 30. rokoch 19. storočia opustili, išlo to s Gýmešom rýchlo dole vodou.
Rozsiahly hrad leží na ploche 16-tisíc metrov štvorcových. Dostať sa naň dá z dvoch strán – strmšie stúpanie je z Jelenca, v ktorého katastri hrad leží. Pohodovejšia cesta však začína na lúkách hneď pri vstupe do Kostolian pod Tribečom. Výstup na hrad z tejto strany trvá pri miernejšom stúpaní asi trištvrte hodinu.
Hrad Gýmeš
pôvodný neskororománsky hrad dal krátko po tatárskom plienení (1241-1242) postaviť Ondrej z rodu Hunt-Poznanovcov
jeho potomkovia sa stali zakladateľmi významného rodu Forgáčovcov, ktorému hrad patril až do zániku v 19. storočí
hrad patril medzi skvosty Uhorska, jeho hranolová veža bola inšpirovaná francúzskymi hradmi
Gýmeš patril nakrátko aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, privlastnil si ho násilím
Forgáčovci na hrade budovali nové opevnenia a paláce
Gýmeš bol niekoľkokrát podpálený – napríklad Turkami v roku 1530 či v sedemnástom storočí povstaleckým vojskom sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena
