Jednu z najväčších a najškandalóznejších lúpeží svojej doby organizovala starenka. Jej sa nič nestalo, vykonávatelia odvisli.
OPONICE. Bola to chamtivá, excentrická a krutá žena, jej skutky takmer odišli do hrobu s ňou. Poriadne sa vyfarbila až na sklonku svojho života, kedy zorganizovala najväčšiu lúpež v histórii regiónu počas 16. storočia.
Anna Ludanická mala v tom čase 72 rokov. Ani staroba jej ale nebránila v tom, aby nadobro prepísala históriu len ťažko dobytného sídla rodu Apponyiovcov v Oponiciach.
Najväčšia lúpež 16. storočia
„Anna Ludanická túžila po bohatstve a podriadila tomu celý svoj život. Udalosť, ktorá sa odohrala 10. augusta 1514 na Oponickom hrade, len podčiarkuje jej chamtivosť,“ hovorí Peter Králik z kaštieľa v Oponiciach, ktorý je expertom na rod Apponyiovcov.
V lete pred 499 rokmi dala Anna dokopy približne desať svojich mužov. Nahovorila ich na vyrabovanie Oponického radu. Ten bol začiatkom 16. storočia považovaný za nedobytný, preto si z neho zemania spravili depozit. Za úplatu si boháči mohli u Apponyiovcov uskladniť svoje cennosti. Miesto bolo zárukou, že sa k nim nedostanú turecké vojská.
Na hrade sa to teda len tak hemžilo vzácnymi riadmi, keramikou, šperkami či zlatom. A Ludanická, ktorá vychádzala dobre s Apponyiovcami, o tom všetkom vedela.
Lupičov prezradil popadaný riad
Využila obdobie, keď sa rodina na hrade nezdržiavala a svojich mužov nasmerovala aj s kočom priamo k bráne.
Na hrade bolo len zopár strážcov. Aj o nich sa ale špekuluje, že boli spoločensky unavení z neustáleho popíjania, a preto nie veľmi bdelí. „Skupina prebrodila rieku Nitra a o niekoľko hodín sa cez hradnú bránu dostala na hrad,“ povedal Peter Králik.
Veci z neho na drzovku povynášali priamo na voze – ulúpených kúskov bolo toľko, že ani tucet mužov by ich na rukách neodniesol. Historické záznamy však neupresňujú celkovú hodnotu lupu.
„Vinník by bol neznámy, keby posledných dvoch neprichytili stráže. Mali smolu, lebo im popadal cenný riad a to narobilo hluk na nádvorí,“ opisuje Peter Králik.
Na šibenici priznali, kto zosnoval lúpež
Začalo sa veľké vyšetrovanie, správy z neho sú uložené v archívoch, ktoré má k dispozícii kaštieľ v Oponiciach. Z nich je jasné, že o prípade sa dozvedel samotný uhorský kráľ Vladislav II. Udalosť postúpil palatínovi, ktorý viedol vyšetrovanie.
Vtedajšia justícia sa neštítila používať pri výsluchoch mučenie. Všetky nitky viedli k Anne Ludanickej , stopercentne sa jej ale vinu nepodarilo preukázať. Apponyiovci boli v šoku, dámu z Ludaníc považovali za spriatelenú susedku.
Mali však hrdelné právo na dvoch poddaných Ludanickej, a to aj využili – Gregor Továrnický a Martin Pekár skončili na šibenici. Verejne ich popravili v Kovarciach.
„Predtým ako odvisli, vykričal jeden z nich, že všetko, čo robili, robili na popud Anny Ludanickej,“ hovorí Peter Králik. Ani to im ale nepomohlo a toto tvrdenie rozbehnutú popravu nezastavilo.
Starena Ludanická unikla spravodlivosti. Zomrela vo svojom kaštieli v Ludaniciach vo veku približne 80 rokov, asi 8 rokov po škandalóznej lúpeži.
Vyhrážky
Apponyiovci dobre vedeli, čo spáchala. Časť lupu sa našla u Ludanickej v kaštieli, keď išlo do tuhého, niektoré predmety sa akoby zázrakom objavili v kríkoch v okolí kaštieľa. Nie je celkom jasné, či sa takto Ludanická snažila zbaviť viny. Posledné roky však bola nútená stráviť v kaštieli, čo pre ňu bola istá forma domáceho väzenia.
O služobníkoch sa povráva, že nemali inú možnosť, ako zámer Ludanickej naplniť. Manželke Továrnického sa dokonca vyhrážala, že jej sekerou odtne hlavu. Pod podobným tlakom zrejme skupinka mužov lúpila na Oponickom hrade.
