Elektronizácia má ľuďom zjednodušiť život. Mala by začať fungovať od roku 2015.
ŠAĽA. Projekt elektronizácie a modernizácie služieb poskytovaných mestom Šaľa poslanci neschválili. Podľa nich na jeho spolufinancovanie mesto nemá v súčasnosti peniaze. Viceprimátor Jozef Mečiar považuje rozhodnutie mestského zastupiteľstva za najhoršie od roku 1990.
Prepojili by aj mestské organizácie
Od roku 2015 si bude môcť každý svoju agendu, ktorú má voči mestu, riešiť online. Obyvatelia nebudú musieť ísť osobne na úrad, ale budú môcť dokumenty posielať úradníkom iba e-mailom. O dva roky by totiž samosprávy mali poskytovať všetky služby elektronicky. Spolu s VÚC sa pripoja do takzvaných centrálnych registrov.
Do systému v Šali by sa prepojili aj organizácie mesta ako knižnica, mestské kultúrne stredisko, mestská polícia a Organizácia sociálnej starostlivosti. Elektronizácia vyplýva z návrhu zákona o eGovernmente, ktorý v súčasnosti prechádza schvaľovacím procesom v NR SR.
Mesto musí v rámci projektu vybudovať 33 povinných služieb. K tomu má možnosť vybrať si minimálne 6 ďalších služieb spomedzi 121 voliteľných.
Europrojekt mal stáť vyše 900-tisíc eur s DPH, mesto by sa muselo spolupodieľať piatimi percentami. Išlo by o zhruba 45-tisíc eur. Túto sumu by muselo mesto zaplatiť do roku 2015. Viceprimátor Jozef Mečiar podotkol, že dovtedy by radnica aj tak do informačného systému preinvestovala zhruba 30-tisíc eur. Zdôraznil tiež, že tie peniaze, ktoré už do informatizácie vložila, by sa mohli prefinancovať z Európskej únie cez projekt OPIS.
Keďže ide o europrojekt, musel by bežať minimálne päť rokov. Jeho ročná prevádzka by stála 45-tisíc eur. Mohla by sa znížiť zhruba o desaťtisíc eur, ak by mesto zredukovalo počet ponúknutých služieb. Hodnota projektu by sa tým znížila na 700-tisíc eur, spolufinancovanie by tiež kleslo na 35-tisíc eur.
Podporí mestá štát?
Hoci spolufinancovanie by podľa viceprimátora nijako zásadne neovplyvnilo rozpočty mesta na nasledujúce roky, poslancom sa zdalo privysoké. Projekt nepodporili ani v plnej výške, ani s poslaneckým návrhom Júliusa Moráveka. Ten navrhoval maximálnu výšku projektu 795 500 eur po vyradení určitých služieb. „Podielové dane pôjdu asi nižšie. Pýtam sa, z čoho to budeme platiť, nemáme peniaze na to, čo máme rozrobené,“ povedal poslanec Jozef Grell.
„Platiť 5 percent treba, je preto jedno, či ten projekt bude stáť 700, 800 alebo 900-tisíc eur. Ak nemáme na úhradu bežných vecí, neviem, či je etické zaviazať sa na toto kofinancovanie v tomto krátkom časovom horizonte. Projekt je dobrý, ale mesto naň v súčasnosti nemá,“ reagovala v diskusii poslankyňa Helena Psotová. Podľa nej bude musieť štát pomôcť v budúcnosti tým mestám, ktoré na to teraz nemali. Viceprimátor o tejto podpore pochybuje.
„Podľa mňa je toto najhoršie rozhodnutie mestského zastupiteľstva v Šali, odkedy existuje samospráva, od roku 1990. Bude to pre nás znamenať, že namiesto 45-tisíc eur bude mesto musieť o 2-3 roky investovať z vlastného rozpočtu niekoľko stotisíc eur. Teraz sme to mohli spraviť za eurofondy. Myslím si, že sme posunuli mesto do veľmi nepríjemnej situácie a tým, ktorí to budú musieť neskôr riešiť, vôbec nezávidím,“ dodal Mečiar.
