NITRA, VEĽKÁ DOLINA. Slovensko má za sebou najhorúcejší týždeň roka. Na viacerých miestach padali teplotné rekordy, meteorológovia neustále varovali pred extrémnymi horúčavami. Predpovede počasia v našom regióne chvíľami hovorili až o 42 stupňoch!
Kto si na minulý týždeň naplánoval dovolenku, dobre urobil. My ostatní sme pracovali a škvarili sa v neuveriteľnom teple. Pociťovali ho hlavne tí pracovníci, čo museli robiť vonku, sadať do rozpálených áut, pracovať pri sálavom teple či úradovať v kanceláriách bez klimatizácie.
Na horúčavy si mohli schuti ponadávať hasiči, cestári, hrobári, farmári, stavební robotníci, pekári, šoféri, ale aj ľudia z mnohých ďalších profesií. Podstata ich práce im skresala možnosti, ako sa extrémnemu teplu vyhnúť.
Hasiči: Do práce s piatimi tričkami
Neľahké to v týchto dňoch majú hasiči. Tropické počasie podporuje lesné a poľné požiare, výjazdov preto pribúda. Muži navlečení v uniformách sú prehriati, len čo nasadnú do zásahových áut. K tomu sálavé teplá z požiarov, kopcovitý terén, dvadsaťkilová výbava a obraz pekla je dokonalý.
Nitrianski hasiči, s ktorými sme hovorili, sa zhodli na dvoch veciach, ktoré pomôžu nezrútiť sa z extrémneho prehriatia – dostatok vody na pitie aj ovlaženie sa a schopnosť stiahnuť sa zo zásahu skôr, ako telo skolabuje.
„Podstatné je, aby mal veliteľ dosť ľudí. Keď vidí, že niekto je prehriaty, treba ho striedať. Nenechať ho tam upiecť sa, vysiliť sa. Do strhania sa zasahovať nedá. Už zopár chalanov padlo, išlo do sanitky a museli ich odviezť, takí boli vysilení,“ spomína si Juraj Pilka.
„Ľudský organizmus má obmedzené schopnosti a je na veliteľovi, aby privolal posily, ktoré zasahujúcich mužov vystriedajú,“ súhlasí Vladimír Vereš.
Obaja si spomínajú na zásahy z tohto leta, kedy toho už mali naozaj dosť. Spravidla ide o niekoľkohodinové hasenie požiarov uprostred najväčšej páľavy. „Pred dvoma službami sme mali zásah v Rumanovej, išlo o požiar smetiska, horeli tam pneumatiky a komunálny odpad. Bol to 4-hodinový zásah v silnom sálavom teple,“ povedal príklad náročného výjazdu Juraj Pilka.
Chlapi v takýchto prípadoch pokojne stiahnu štyri litre vody. Nosia si ju so sebou v chladničke, prvý raz pijú, len čo nasadnú do auta.
Keď zásoby vody dôjdu, siahnu bez váhania aj po vode z hadice, ktorou požiar hasia. „Ovlažujeme sa ňou, veľakrát streknem na seba tú vodu. Keď boli lesné požiare, aj som z nej pil, lebo nebola žiadna iná voda. Je to relatívne čistá voda z hydrantovej siete,“ hovorí hasič Juraj Pilka.
Hasičom náročnú prácu komplikuje nielen teplo z ohňa a prudko páliace slnko. Často im energiu uberá aj náročný terén, v ktorom pracujú, napríklad kopce. A tiež veci, ktoré so sebou musia mať. „Sú to rôzne veci, podľa typu zásahu. Samozrejme hadice, okrem nich vaky, lopaty, vidly, krompáče,“ popisuje Vladimír Vereš.
A hoci sa už dlho hovorí o ľahšej verzii hasičského oblečenia, doteraz hasičom na leto aj zimu ostáva rovnaký odev. Jeho úlohou je hlavne chrániť hasiča proti vonkajším vplyvom, napríklad proti udretiu a odretiu. Ako pekelne sa v ňom cítia zasahujúci muži, je druhoradé.
O tom, že sa pri zásahu kvalitne prepotia, netreba pochybovať. „Pred tým teplom sa nedá uchrániť. A je jedno, či je desať hodín večer alebo obed,“ hovorí o tropickom počasí Marek Riška. Tento hasič chodí do práce s významnou časťou svojho šatníka. „Minimálne štyri-päť tričiek si beriem do roboty. Keď prídem zo zásahu, hneď sa osprchujem a prezlečiem,“ povedal Marek Riška.
Hasiči Vladimír Vereš, Juraj Pilka a Marek Riška (na snímke zľava) hovoria, že počas horúčav je dôležité stiahnuť sa zo zásahu v správny čas.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Cestári: Vyzliecť sa a opaľovať sa jednoducho nejde
K profesiám, ktoré úmorné horúčavy zasiahli najviac, patria jednoznačne cestári. Pálivú silu slnka u nich ešte násobí horúca asfaltová zmes, ktorou pokrývajú výtlky na cestách. Tie po mimoriadne tuhej zime vyspravujú horúcou obaľovanou zmesou s teplotou až 180 stupňov!
Do toho sa ešte musí započítať teplota samotnej vozovky, ktorá v najväčších teplách poľahky preskočí cez 50 stupňov. Pracovať fyzicky na mieste, kde teplo sála odvšadiaľ, je doslova peklo.
Cestári z Regionálnej správy a údržby ciest Nitra (RSÚC) ale hovoria, že ich práca je ako každá iná a diery na cestách jednoducho zalátať musia.
„Nie je to v tomto teple bohviečo, ale prácu urobiť musíme. Máme zabezpečený pitný režim, aj ľudia nám občas dajú vodu. V práci za doobedie vypijem šesť litrov vody hocijako,“ hovorí cestár Miroslav Bakura, ktorý s kolegami asfaltoval výtlky vo Veľkej Doline v deň, kedy meteorológovia predpovedali pre región teploty do 41 stupňov.
Náročnú prácu Miroslavovi i jeho kolegom uľahčilo rozhodnutie správy upraviť pracovnú dobu pre exteriérových pracovníkov. V extrémnom teple mali cestári posunutú pracovnú dobu tak, aby sa vyhli najkrutejším teplám, ktoré udierajú v popoludňajších hodinách.
Cestári na rozdiel od hasičov tričká nemenia, počas zmeny sa nestihnú ani osprchovať. Podľa nich by to nemalo zmysel, prepotení by boli za chvíľu znova.
Chlapi sa nemôžu ani vyzliecť a pracovať polonahí, ako to bežne robia stavební robotníci. „Žiadne opaľovanie na ceste nám nehrozí,“ zasmial sa nad touto myšlienkou cestár Peter Bányi, ktorý bielou farbou vytváral vodorovné dopravné značenie v Krškanoch. „Tu sú chlapi v premávke, všetci preto musia mať bezpečnostné oblečenie s reflexnými prvkami, aby ich bolo vidieť. Je to pre ich bezpečnosť a väčšina to tak aj vníma,“ podotkol Ľubor Andrášik z RSÚC Nitra.
„Práca to nie je zlá, len tie horúčavy keby neboli. Klimatizácia nám tu žiaľ nejde, tak treba dodržiavať aspoň pitný režim,“ zavtipkoval si Peter Bányi. Okrem množstva vody pomáhajú cestárom aj okuliare a čiapky so šiltom. Opaľovacie krémy nik z nich nepoužíva, ochranná vrstva by z nich za chvíľu stiekla.
Cestári. Okrem slnka ich ničí aj 180-stupňový asfalt, ktorým zalievajú výtlky a reflexný odev, bez ktorého na cesty nemôžu.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Vodou na autá ovlažia aj seba
Pri štyridsiatkach trpeli aj pracovníci poskytujúci služby v rôznych stánkoch, butikoch a krytých prevádzkach. „Je to tu veľmi ťažké, človek by tu nemohol byť celý deň,“ povedal Peter, predavač ovocia, ktorý stál pod slnečníkom neďaleko Plastiky. Ovocie a zeleninu predával od deviatej do jednej a občas sa osviežil melónom, nektarínkou alebo dynkou. Tešiť ho mohol zvýšený záujem ľudí v okoloidúcich autách, ktorí mali v tropických teplotách oveľa väčšiu chuť na osviežujúce ovocie.
Teplo na pracovisku zasiahlo aj osemnásťročných chlapcov Lukáša a Tomáša, ktorí ručne umývajú autá na parkovisku pri Maxe. Chlapci si občas rozhorúčené telá schladia vodou, ktorou umývajú autá.
„Robím tu od deviatej do deviatej a najhoršie je to poobede okolo tretej. Popoludní vypijem aj dva litre vody za hodinu,“ povedal Lukáš Mažec z Nitry. Spolu s kolegom Tomášom Vágaiom ju nakupujú v Maxe, aby mali istotu, že voda bude stále chladná.
Osemnásťroční Lukáš Mažec a Tomáš Vágai sa ochladzujú aj tryskami, ktorými striekajú vodu na umývané autá.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Na vodu naopak veľmi nevsádza zmrzlinárka Lucia Urbanová (24) zo Žitavian. V stánku pred Maxom mala okolo obeda 37 stupňov, napriek tomu za deň nevypije viac ako dva litre vody. „Aspoň nemusím často chodiť na záchod,“ pousmiala sa. Za výhodu považuje, že nepredáva na priamom slnku. Pri servírovaní zmrzliny jej na schladenie postačuje ventilátor.
Zmrzlinárka Lucia Urbanová mala v stánku 37 stupňov, a to ešte neboli najväčšie horúčavy.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
