Sucho šarapatí aj tento rok. Ak nenaprší, ohrozené budú kukurica a cukrová repa.
NITRA, NOVÉ SADY. Po katastrofálnom vlaňajšom suchu, ktoré drasticky ovplyvnilo žatvu, sú teraz poľnohospodári s úrodou spokojní. Nepovažujú ju za úžasnú, no po vlaňajších prepadoch by pre nich boli takmer akékoľvek čísla dobré.
Úroda v okolí Nitry je na 99 % zozbieraná, čo-to je už len na záhradách súkromníkov. Potvrdil to Jozef Bako, šéf Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre. Komora zastupuje farmárov z okresov Nitra, Zlaté Moravce, Šaľa a Topoľčany.
Priaznivejšie čísla
Úroda pšenice je 6 ton z hektára, pri jačmeni je to 4,9 tony a pri repke 3,7 tony. Pre porovnanie – vlani zozbierali farmári z hektára iba 3,57 tony pšenice, 3,15 tony jačmeňa a 2,11 tony repky.
„V porovnaní s vlaňajškom, kedy boli škody na úrode v niektorých podnikoch na úrovni 30-35 %, sme mali tento rok normálnu úrodu. Ekonomicky ale poľnohospodári dopadnú rovnako alebo možno ešte horšie, pretože odbytové ceny sú nižšie,“ podotkol Jozef Bako.
Jeho slová potvrdzuje aj Ivan Oravec, predseda Poľnohospodárskeho družstva Devio v Nových Sadoch. „Poľnohospodári sú s úrodou spokojní, určite ale nie sú spokojní s totálnym prepadom výkupných cien. O tých u nás bohužiaľ rozhodujú rôzne finančné skupiny,“ hovorí Oravec.
Zvieratá pred kolapsom
Po žatve sa ale farmári obávajú o úrodu jesenných plodín, hlavne o cukrovú repu a kukuricu.
„Teraz to teplo a sucho pustilo žatvu dobehnúť, ale nastúpilo na ostatné plodiny. Vždy to tak bývalo, že keď bývala lepšia žatva, bola slabšia jeseň, ale takéto extrémne teplo si za 25 rokov, čo tu robím, nepamätám,“ hovorí Ivan Oravec. Podľa jeho meraní od konca júna do minulého piatku spadlo iba 5,7 milimetra zrážok. Dôsledkom je napríklad povädnutá cukrová repa. „Ak nepríde dážď, bude to s jesennými plodinami zlé,“ prognózuje.
Návalom dlhotrvajúcich horúčav netrpia iba plodiny, zle sú na tom aj zvieratá. „Bojíme sa, že nám začnú odpadávať, ak budú pokračovať štyridsiatky,“ povedal Oravec. Už teraz išla v novosadskom družstve dojivosť u kráv dole o 2000 litrov na deň.
„Počasie sa uberá iným, nie normálnym smerom,“ zhodnotil posledné dva extrémne roky Jozef Bako.
