BRATISLAVA/NITRA. Smutná správa šokovala Slovensko minulý týždeň. Rady umelcov vo štvrtok večer nečakane opustila jedna z najvýraznejších režisérskych osobností – Jozef Bednárik.
Zomrel vo veku 65 rokov, podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice v Bratislav Petry Stano Maťašovskej bolo dôvodom vážne metabolické a kardiálne zlyhanie. Režisér bol hospitalizovaný od pondelka, keď mu praskol vred. Jeho stav bol od začiatku veľmi vážny, ležal na ARO v umelom spánku. Posledná rozlúčka s umelcom má byť 30. augusta v historickej budove SND v Bratislave.
Nenahraditeľný
Správa o úmrtí Jozefa Bednárika všetkých zaskočila. So smútkom na neho spomínajú aj nitrianski herci, ktorým v pamäti zostane ako skvelý režisér, kolega a priateľ. Hoci legendárny Beďo bol známy trochu drsnými metódami práce, pri ktorých z hercov žmýkal pot, slzy aj krv, nikto na neho nedá dopustiť.
„Hovorí sa, že všetci sme nahraditeľní, ale mám taký dojem, že Jožko Bednárik bol taký výnimočný, svojský a originálny, že bude len ťažko nahraditeľný, alebo dlho nenahraditeľný. Jožko bol v našom divadle takmer 30 rokov. Nám v divadle, ale vlastne aj všetkým divákom, ktorí v Nitre s veľkou radosťou chodili na jeho inscenácie bude Jožko veľmi, veľmi chýbať,“ hovorí zronený Ján Greššo, riaditeľ DAB.
„S Jožkom sme v divadle zažívali neuveriteľne krásne chvíle, počas ktorých sme si prejavovali tie najlepšie city ale zároveň i obhajovali svoje názory a vtedy to občas aj iskrilo. Spory však vždy viedli k úspešnému výsledku. Na toto všetko budeme spomínať, keď budeme v nejakej ťažkej chvíli a pomyselne sa budeme pýtať Beďa, čo by urobil, čo by nám povedal, ako by sa zachoval on. Bude nám veľmi chýbať, ale v našich spomienkach zostane navždy. Pre mňa osobne znamenal tak veľa, že ani nenachádzam slová, ktorými by som to vyjadril.“
Vďaka nemu je to, čo je
Trasúcim sa hlasom si s láskou na režiséra zaspomínala aj herečka Eva Pavlíková. „Len ťažko sa mi hľadajú slová, lebo sme všetci vo veľkom šoku. Jožko Bednárik mi bol veľmi blízky. Vďaka nemu som to, čo som a tam, kde som. Na jednej strane som šťastná, že sme prežili toľko skvelých chvíľ na javisku i v živote, no na druhej strane - keď si predstavím, že to už nikdy neprežijem, hrozne to bolí. Aj pre naše divadlo je to nesmierna strata. Vďaka pani Hilde Augustovičovej sa stal režisérom, urobil tu vyše 50 inscenácií.“
Pre Evu Pavlíkovú bolo sviatkom každé stretnutie s Jožkom Bednárikom. Pred týždňom mali vyše hodinový telefonát. „Rozprával mi, aké miesta mám v Istanbule navštíviť. Bohužiaľ, už som mu nestihla povedať, že na všetkých, čo mi nakázal, som bola,“ so slzami v očiach pokračuje herečka. „Už mi neodporučí žiadnu knihu, žiadny film, žiadnu hudbu, to je na tom to hrozné... Ale som šťastná, že 30 rokoch mal popredné miesto v mojom živote pán Bednárik.“
Volal ju Mariš
„Preplakala som celú noc, keď som sa to večer dozvedela. Pán Bednárik nám bude všetkým veľmi chýbať,“ hovorí Mária Vašková z požičovne kostýmov v DAB. „Celé roky som bola je dvornou rekvizitárkou, taký prívlastok mi dal. Volal ma tak pekne – Mariš, keď bol nahnevaný, tak Mariša. Budem na neho spomínať len v dobrom. Myslím si, že každého posunul dopredu, vychovával hercov aj nás ostatných z divadla. Bol veľmi precízny, dochvíľny, taký puntičkár. Z každého vedel dostať maximum. Dovolím si povedať, že tí najkvalitnejší herci, ktorí sú v Bratislave, prešli Beďovymi rukami.“
V požičovni DAB si Bednárik vyberal kostýmy nielen do hier a muzikálov, ale aj na jeho šansónové večery v Bratislave. „Bol podarený, prebrali sme pritom všeličo možné. Nerobil medzi ľuďmi rozdiely, bol priateľský a zhovorčivý ku každému. Je mi za ním veľmi ľúto.“
Bílá si pred ním pokľakla
V marci 2011 si Jozef Bednárik práve v Divadle Andreja Bagara prevzal Cenu Pavla Straussa. Keď sa s cenou v rukách prihováral publiku, mal slzy v očiach. Ako vtedy prezradil, narodil sa v rodine so 6 deťmi, kde bol vraj aj mastný chlieb luxusom. Mama bola dedinská učiteľka aj prvá ochotnícka režisérka. Práve ona mu dala najkrajší darček – prvú divadelnú postavu. Za svoj prvý zárobok z televízie pozval svojich súrodencov do cukrárne.
Pri prevzatí ceny skromne a trochu aj veštecky, čo vtedy ešte netušil, skonštatoval: „Dostal som ju za trvalý prínos do oblasti kultúry. No, trvalý ako trvalý. Divadlo je pominuteľné. Budem najspokojnejší, keď si na konci života, čo už možno za chvíľku bude, budem môcť povedať, že som pár ľudí urobil šťastnými. Prínos... Aký prínos? Veď všetko už bolo, ja som to len oprášil, urobil tomu takú bednárikovskú fazónu. Prispel som ku kultúrnemu životu – no, niekedy to bolo aj k nekultúrnemu, najmä na skúškach...“
Doplnil, že Cena Pavla Straussa tak trochu valorizuje jeho aj to takzvané ľudové divadlo, určené masám, a nie iba fajnšmekrom. „V mojej osobe dostávajú uznanie aj komedianti s veľkým K. Takéto umenie je pre život rovnako dôležité ako to vážne a filozofické, bez neho by paleta sveta prišla o významnú farbu, ktorou je ľudovosť, úsmev a radosť.“
Slová vďaky počas večera adresoval aj nitrianskemu publiku. „To je jediné, ktoré sleduje inscenáciu už vtedy, ako sa pripravuje. Nikde inde na svete vám v autobuse číslo 7 šofér nepovie: No čo, aké to bude? Už vás poslúchajú? To sa vám v New Yorku nemôže stať.“
Obdiv a lásku režisérovi vyjadrila česká slávica Lucie Bílá, ktorá bola pre neho počas slávnostného večera darčekom. Pokľakla si pred ním a spievala mu Si můj pán z jeho muzikálu Dracula, v ktorom účinkovala. Na pamiatku dojatému umelcovi darovala vlastnoručne ušitého medvedíka so slovami: Bolo mi nesmiernym potešením prežiť s tebou kus nádherného divadelného života. Milujem ťa.
Adam Šangala bol prvý
Jozef Bednárik sa narodil 17. septembra 1947 v Zelenči pri Trnave. V roku 1970 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Po desaťročnom hereckom pôsobení svoje schopnosti venoval už len réžii - najprv ako režisér Divadla Z v Zelenči, ktoré založil. Priviedol ho na vrchol ochotníckej slávy, divadlo zožínalo úspech všade, kde účinkovalo.
Od roku 1981 bol režisérom v Divadle Andreja Bagara. Jeho pôsobenie v Nitre sa spája so zlatou érou DAB, v ktorom inscenoval desiatky titulov. Výrazne zarezonovali jeho predstavenia Trójanky, Titus Andronicus, Dom Bernardy Alby, Zojkin byt a mnohé ďalšie.
S menom Jozefa Bednárika je spojená aj mimoriadne úspešná éra muzikálov na Slovensku aj v Čechách. Divadelný mág sa v nitrianskom divadle podpísal pod nezabudnuteľné hudobno-tanečné projekty Adam Šangala, ktorý bol prvým pôvodným slovenským muzikálom, Fidlikant na streche, Grék Zorba, Modrá ruža či Divotvorný hrniec.
Podmanil si svet opery i baletu
Svoj nenapodobiteľný režisérsky rukopis vtisol aj desiatkam ďalších úspešných diel v slovenských i českých divadlách.
V roku 1990 prišiel do Bratislavy, kde sa po hosťovaní stal režisérom na Novej scéne. Tá za jeho pôsobenia uviedla štvoricu muzikálových titulov - Evanjelium o Márii, Grand-hotel, Pokrvní bratia a Jozef a jeho zázračný farebný plášť. Súčasne spolupracoval aj s opernými divadlami. Najprv to bola Komorná opera v Bratislave, kde inscenoval Maniere teatrali a Číňanky. Neskôr so súborom Slovenského národného divadla zavŕšil svoju trilógiu francúzskych opier Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky a Don Quijote.
Svojím originálnym videním si Bednárik podmanil aj svet baletu. Na scéne Národného divadla v Prahe režíroval päť baletných titulov - Psycho, Malý pan Friedemann, Čajkovskij, Coppélia a Isadora Duncan.
Popritom Bednárik hosťoval na festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Monaku, Japonsku, Veľkej Británii, Izraeli a v mnohých ďalších krajinách.
V roku 1996 režíroval v pražskej štátnej opere Rossiniho operu Turek v Taliansku a v roku 1997 svojho prvého Verdiho Dona Carlosa v bratislavskej opere. Návštevníci pražského Národného divadla si pamätajú jeho inscenáciu opery Romeo a Júlia. Mimoriadnemu diváckemu záujmu sa tešili všetky opery, ktoré Bednárik režíroval v Opere SND, napríklad Carmen, Turandot, Don Carlos, Dcéra pluku a iné.
Jedinečné muzikály
Na pražských scénach dosiahol výrazné úspechy a veľký divácky ohlas aj ako muzikálový režisér s titulmi Rusalka, Dracula a Monte Cristo s hudbou Karla Svobodu, Johanka z Arcu a Elixír života Ondřeja Soukupa či Angelika Michala Davida. Na Novej scéne režíroval tituly Evanjelium o Márii, Grandhotel, Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Klietka bláznov, Donaha!, v divadle Aréna Rocky-horror-show a podobne.
Odchod z režisérskeho postu korunoval rozlúčkovými predstaveniami na všetkých slovenských divadelných scénach, pre ktoré robil, a v Prahe rozlúčkovým opusom Kráľovná Antoinetta v pražskom Divadle Ta Fantastika s Luciou Bílou v hlavnej úlohe.
Jozefa Bednárika si môžeme pamätať aj ako šarmantného porotcu v tanečnej súťaži Let's Dance, televízni diváci ho mohli vidieť tiež v úlohe hádača v zábavnej šou Kto hovorí pravdu? Bol aj predsedom poroty v súťaži Muzikálový talent. Jeho splneným snom bol projekt Šansón Klub Jozefa Bednárika v jednej z reštaurácií v Bratislave.
Lucie Bílá mu v Nitre darovala vlastnoručne ušitého medvedíka. FOTO: L. LUKAČOVIČOVÁ
V Nitre dostal Dosky aj Cenu Pavla Straussa
Za svoje majstrovstvo a originalitu získal Jozef Bendárik nejedno významné ocenenie. K titulu zaslúžilý umelec z roku 1986 sa neskôr pridali ceny z festivalov doma i v zahraničí. Napríklad v škótskom Edinburghu získal cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu Gounodovho Fausta a Margaréty v naštudovaní Opery SND. Jeho inscenácia opery Romeo a Júlia v pražskom Národnom divadle si na Festivale hudobného divadla vyslúžila titul najzaujímavejšej opernej inscenácie a nominovali ju na Cenu Alfréda Radoka. Za Majstrovskú lekciu Marie Callas dostal ocenenie Dosky za najlepšiu réžiu sezóny 2002. Je aj držiteľom Krištáľového krídla za inscenáciu Fidlikant na streche, v roku 2007 dostal Cenu mesta Nitra za celoživotné dielo.
V marci 2011 si na pôde Divadla Andreja Bagara prevzal Cenu Pavla Straussa, ktorú mu udelila Kulturologická spoločnosť, katedra kulturológie a filozofická fakulta.
če, tasr
