Text spolu s obrazom približuje dávnu minulosť 70 lokalít, na ktorých archeológovia vykopali archeologické skvosty.
NITRA/NEMČIŇANY. Spisovateľ a historik Miroslav Pius má na svojom konte desiatky kníh - najmä publikácií literatúry faktu s historickou tematikou. Aktuálne sa môže popýšiť novinkou Vstupovanie do času – Archeologické zázraky na brehoch riek Nitra, Žitava, Hron a Ipeľ je akýmsi atlasom archeologických objavov z Nitrianskeho kraja.
140 fotografií
„Kniha podrobne dokumentuje všetky významné archeologické objavy z územia dnešnej Nitrianskej župy. V ťažiskovej obrazovej časti je celkovo 140 snímok artefaktov, z toho polovica farebných,“ hovorí Miroslav Pius, ktorý žije a tvorí v Nemčiňanoch v Zlatomoravskom okrese. „Fotografie artefaktov sú zoradené abecedne podľa jednotlivých lokalít a dedín. Obrazovej časti predchádza historický úvod, ktorý čitateľom poslúži ako orientačný alebo učebný text. Novú publikáciu odbor školstva NSK odporučil ako pomocný učebný materiál pre stredné školy.
Objavy zo „Zlatého štvorriečia“
Kniha Vstupovanie do času podľa autora prináša ucelený zoznam známych archeologických objavov v takzvanom „Zlatom štvorriečí“, teda na území medzi riekami Nitra, Žitava, Hron a Ipeľ. „Artefakty, ktoré som do svojej knihy vybral, majú celoslovenský až európsky význam. Text spolu s obrazom približuje dávnu minulosť 70 lokalít, na ktorých naši alebo zahraniční archeológovia vykopali archeologické skvosty,“ pokračuje Miroslav Pius.
„Milovníci histórie a nadšenci archeológie v knihe nájdu napríklad Venuše z Nitrianskeho Hrádku, Malých Vozokán, Beladíc, torzo z Nemčinian, Abrahámu, Pohronského Ruskova, Branča, Bešeňova, Čataja, Cabaja-Čápora či Svodína. Pútavým čítaním sú kapitoly o mohylách z doby bronzovej z územia juhozápadného Slovenska, informácie o ich vzniku, poslaní a náboženských obradoch, ktoré sa na nich odohrávali. Podrobne prezentujem obsah vykopávok z mohýľ v Čake, Kolte, Dedinke, Šuranoch, Cabaji-Čápore a Palárikove.“
Európa potrebuje novú krv
Ako autor knihy vraví, s triezvou odvahou sa prikláňa k názorom niektorých niektorých európskych archeológov. Podľa nich to bol práve „podunajský ľud“, z ktorého sa neskôr sformovali predkovia Dórov, Italikov či Trákov. „Tieto kmene sa po vedením svojich náčelníkov z neznámych príčin neskôr z dunajskej kotliny odsťahovali a odišli do svojich nových sídiel. V tejto súvislosti je veľmi zaujímavým archeologickým objavom pancier nájdený počas vykopávok v mohyle v Čake. Tento pancier je o 200 rokov starší ako dobové panciere hrdinov z Homérových eposov, ktoré dali základ európskej literatúre,“ konštatuje Pius.
„Írsky spisovateľ Frank O'Connor v jednej svojej eseji píše: „Európa skončí, keď sa jej nepodarí vrátiť sa ku svojim koreňom, svojej regionálnosti a provincionálnosti“. Budúca Európa si nevyžaduje to, čo je univerzálne a spoločné. Žiada od nás to, čo je osobitné, naše vlastné. Len tento provincionalizmus môže naliať novú krv do budúcej spoločnej Európy. Moja kniha sa snaží byť malým príspevkom, ktorý podáva svedectvo našej výnimočnosti a jedinečnosti v histórii Európy.“
Autor Miroslav Pius so svojou novinkou. FOTO: ARCHÍV M. P.
Autor: če
