V nemeckom predstavení vystupujú na scéne reálni ľudia, dokonca jeden z nich je aj bývalý agent tajnej polície.
NITRA. Na prelome septembra a októbra bude Nitra žiť divadlom. Už 22. ročník Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra (DN) prinesie umenie do kamenných divadiel, ale aj do synagógy, knižnice, múzea, Bunky, obchodných centier a ulíc mesta. Priaznivcov festivalu čaká od 27. septembra do 2. októbra 13 predstavení z produkcie 9 krajín a množstvo sprievodných podujatí.
Katarzia divadlom a umením
Tohtoročný festival myšlienkovo nadväzuje na predchádzajúce ročníky v rokoch 2011 a 2012, ktorých leitmotívom boli témy (Ne)prezraď svoje tajomstvo a Vina/nevina. Tento rok Divadelná Nitra 2013 pokračuje v reflexii spoločensko-politických javov témou Očistení?.
Realizácia všetkých troch ročníkov festivalu je výsledkom úspešného projektu tímu DN. „Uchádzali sme sa o trojročný grant Európskej únie, ktorý únia v roku 2010 po prvýkrát vypísala na festivaly. S ďalšími 17 prestížnymi európskymi festivalmi sa nám ho napokon podarilo získať , čo bolo výborné, ale zároveň zaväzujúce. Pred nami bola výzva, čo máme počas troch rokov festivalom tlmočiť. Myšlienkovou niťou, ktorá spája program spomínaných troch ročníkov, je pohľad do minulosti, účtovanie s minulosťou – osobnou i spoločenskou v zmysle nevyriešených tráum a tabu,“ vysvetľuje Darina Kárová, riaditeľka Divadelnej Nitry.
„Mottom ročníka 2011 sa stalo (ne)odhaľovanie tajomstiev, o krok ďalej v roku 2012 bolo skúmanie viny či neviny – ako sa kto podieľal na osobných či spoločenských zlyhaniach a drámach. Tento rok sa snažíme sledovať tému, či a akým spôsobom človek i spoločnosť môže dospieť k očisteniu - cez naše kresťanské tradície, ale aj cez katarzné očistenie sa divadlom a umením.“
Paralelné životy vrcholia
Tento rok vyvrcholí aj súčasť DN - niekoľkoročný projekt Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Ponúka jeden zo spôsobov, ako sa cez príbehy a osudy ľudí vrátiť do minulosti bývalých komunistických krajín. Súčasťou programu sú teda inscenácie, ktoré v rámci tohto projektu vznikli v šiestich krajinách a ktoré takisto prinášajú zaujímavé príbehy na tému Očistení.
„Ambíciou festivalu je byť iniciátorom vzniku vlastných inscenácií. To sa nám podarilo práve cez spomínaný projekt Paralelné životy. Tri roky sme intenzívne pracovali na tom, aby vzniklo šesť inscenácií, podarilo sa nám zohnať financie, tímy, koproducentov, divadlá, kde sa hry pripravujú a skúšajú,“ vysvetľuje Darina Kárová.
„Diváci uvidia v rámci projektu inscenácie zo Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka, Poľska a Rumunska - všetky budú mať na festivale medzinárodnú premiéru. Domovské premiéry budú mať predtým či potom vo svojich divadlách - okrem nemeckej inscenácie, ktorú tvorcovia premiérovali už koncom apríla.“
Slovensko v projekte Paralelné životy zastupuje Divadlo SkRAT, ktoré sa programovo zaoberá spoločensky citlivými a vyslovene súčasnými témami. Českí kolegovia prídu do Nitry s operou na tému tragického osudu kňaza Josefa Toufara, ktorý zomrel začiatkom 50. rokov na následky mučenia. Réžiu robí známy Petr Zelenka, autorom hudby a libreta je Aleš Březina.
Dá sa urobiť hrubá čiara?
Festivalové publikum je veľmi diferencované spoločenstvo, každá jeho veková, záujmová či profesijná skupina preferuje iné typy predstavení. „Názory na to, či sa treba prostredníctvom divadla vracať do nepríjemnej, často až bolestnej minulosti, sú úplne protichodné. Sú ľudia, ktorí radikálne odmietajú takúto reflexiu. Načo, je koniec, prečo sa zaťažovať hriechmi minulosti, koho to už zaujíma. Tento názor korešponduje s mentalitou Slovákov, ktorí sa vyznačujú tým, že sa nechcú príliš rozpamätávať. Ak však chceme duchovne a charakterovo narásť, musíme sa vysporiadať so svojou minulosťou. Stačí sa len pozrieť do susedných Čiech, koľko sa tam takýmto témam venuje divadlo, film, publicistika či literatúra,“ pokračuje Darina Kárová.
„Tu nejde o to, že chceme niekomu stúpať do svedomia a robiť kázne. Ale na to, že existoval život sledovaný tajnou políciou, tisíce ľudí s ňou spolupracovali a udávali svojich spolupracovníkov, dokonca aj rodinných príslušníkov, na to sa predsa nedá zabudnúť! Dá sa vôbec za tým všetkým urobiť hrubá čiara? Jedine z minulosti sa môžeme nejako poučiť, aby sme sa vedeli prípadne vyvarovať budúcich zlyhaní. Myslím, že je povinnosťou umenia reflektovať minulosť a prispievať tak najmä k poznaniu charakteru človeka.“
Verbovali aj deti
Všetky festivalové predstavenia však nebudú len o príbehoch z minulosti, bude to aj o súčasných ľuďoch. V mnohých prípadoch to bude pre divákov objavné, dozvedia sa veci, ktoré predtým možno netušili.
„Napríklad to, že v Poľsku dodnes existujú desaťtisíce ľudí, ktorí za socializmu fungovali v hnutí Solidarita, prišli o prácu, a tak sa po roku 1989 nemohli profesijne uplatniť. Sú to obete disentu, žijú zatrpknutí, nedocenení, hoci prispeli k pádu bývalého režimu. Že v Rumunsku do služieb tajnej bezpečnosti Securitate verbovali aj deti, čo je úplne absurdné. V nemeckom predstavení vystupujú reálni ľudia, rozprávajú, čo zažili, dokonca jeden z nich je bývalým agentom tajnej polície Stazi. Slovinci zase prinášajú príbehy tisícov ľudí, ktorí už 20 rokov nemajú ani pasy ani občianske preukazy – boli jednoducho vymazaní z registra obyvateľov,“ konštatuje riaditeľka DN.
„Či toto všetko diváci chcú vidieť, vracať sa k tomu? Možnože nie. Ale keby ste deťom dávali len to, čo chcú jesť ony, tak by zahynuli na samé hamburgery a sladkosti. Aj divákom treba dávať trošku zdravšie veci...“
