DIAKOVCE/ HORNÝ BAR. Stovky obcí požiadali ministerstvo školstva o dofinancovanie škôl, ktoré spravujú. Balík, ktorý ide na každú školu podľa počtu žiakov, im nestačí.
Požadujú opatrenia
„Žiaden zoznam škôl určených na zrušenie neexistuje. Rezort reaguje na požiadavky škôl, ktorým z rôznych dôvodov chýbajú peniaze, a preto nás žiadajú o mimoriadne dofinancovanie. To sa realizuje v rámci dohadovacieho konania, kde sme brali do úvahy počet žiakov a počet zamestnancov,“ povedal hovorca Michal Kaliňák. V praxi to podľa jeho slov znamená, že rezort v rámci finančných možností prihliada na požiadavku školy o doplatenie chýbajúcich peňazí, no na druhej strane od školy požaduje prehľad opatrení, ktorými garantujú nápravu. Teda, aby na budúci rok už obce ministerstvo o ďalšie peniaze navyše nežiadali.
„Rozhodnutie o mimoriadnom dofinancovaní je vecou dialógu a zároveň schopností zriaďovateľa prijať na úrovni konkrétnej školy efektívne opatrenia, ktorými odstránia svoje vnútorné problémy. Pre nás je kľúčové to, aby bola vytvorená životaschopná a finančne efektívna sieť škôl, ktorá garantuje dopravnú dostupnosť a zároveň požadovanú kvalitu výučby,“ upresnil hovorca.
Peniaze prerozdeľuje zriaďovateľ
Dohodovacie konanie majú niektoré obce za sebou. Ide napríklad aj o Diakovce (okres Šaľa), ktoré žiadali vyše 21-tisíc eur, nedostali však nič. Vlani ich štát dotoval 13-tisíc eurami.
Starosta László Hajdu v tom však nevidí problém. „Zatiahneme to z našich prostriedkov a vyriešime si to sami. Zafinancujeme aj slovenskú aj maďarskú školu,“ okomentoval stručne starosta. Na ďalšie otázky, o ktoré sme ho požiadali, nám už neodpovedal.
Poslanec Ľubomír Tuška pripustil, že financovanie škôl z obecného rozpočtu „by nemuselo byť až také reálne“. V obci sú dve základné školy, maďarská so 105 žiakmi a slovenská s 10 žiakmi, prerozdelenie peňazí medzi školy je plne v právomoci zriaďovateľa.
„Obe školy sú v jednej budove, takže na energiách by sa mohlo ušetriť len tak, že by sme ich spojili so škôlkami. S tým by pravdepodobne Diakovčania nesúhlasili, keďže sme obec rozdelená na národnosti,“ podotkol poslanec. Vec by sa podľa neho mala rozoberať na septembrovom zastupiteľstve.
Školy môžu spájať triedy
O dotáciu vo výške 25 376 eur žiadala ministerstvo aj obec Horná Potôň (okres Dunajská Streda), dostala 24 940 eur. Je to o 8926 eur viac ako vlani.
Obec Horný Bar potrebovala dodatočné financie najmä na mzdy učiteľov. Ročné náklady na prevádzku školy sú 238 800 eur, zo štátu získala v tomto roku necelých 204-tisíc eur. V dohadovacom konaní žiadali takmer 50-tisíc eur, dostali 25-tisíc eur, zhruba o polovicu viac ako v roku 2012.
„Keď nebudeme môcť žiadať v budúcnosti o peniaze navyše, čo si myslím, že nie je v poriadku, keďže ich používame hlavne na vyplatenie miezd učiteľov a tiež prevádzku, spôsobí to problémy. My vieme usporiť financie tak, že do budovy základnej školy presťahujeme materskú školu. Ale čo ušetríme na energiách, dáme na ne o rok aj tak, pretože ich výška opäť stúpne a budeme zase tam, kde sme začali. Bolo by dobré, ak by obce a napríklad aj nemocnice mali nárok na ich zľavnený odber,“ poznamenal starosta Štefan Bodó.
Školu rušiť nebude, podľa neho má dostatok žiakov, škôlka je tiež plná. V prípade, ak by škola zanikla, najbližšia je vzdialená najmenej 15 kilometrov. Cestovanie 89 žiakov by medzi obcami komplikovali nepravidelné autobusové spoje, hlavne v ranných hodinách.
„Podľa mňa bude mať mnoho obcí problém hlavne vtedy, keď sa prijme nový školský zákon, ktorým chce ministerstvo školstva zvýšiť počty žiakov v triedach a tiež nastaviť minimálny počet žiakov,“ podotkol Bodó.
V súčasnosti môže byť podľa zákona v prvej triede 22 žiakov, v druhom až štvrtom ročníku 25, po novom by vo všetkých triedach prvého stupňa malo byť najviac 25 žiakov. V triedach 5. - 9. ročníka sa má počet zvýšiť z 28 na 29. V triede nultého ročníka bude musieť byť aspoň osem žiakov, v triede prvého až štvrtého 13, v triede piateho až deviateho ročníka minimálne 15 žiakov.
„Návrh pôjde na jedno z najbližších rokovaní na vládu, potom do parlamentu. Školy, pokiaľ ide o málotriedky, môžu spájať triedy ako doposiaľ. Možností je viac podľa špecifík školskej siete na úrovni mikroregiónu,“ dodal Michal Kaliňák. Nový zákon by mal platiť od septembra budúceho roka.
