Napriek svojim obavám je Ľubo Stacho Ph pozitívny

Výstava v Nitre bola ohrozená pre úraz fotografa Ľuba Stacha. V jej prípravách a realizácii mu však pomohla jeho manželka.

Výstava v Nitre bola ohrozená pre úraz fotografa Ľuba Stacha. V jej prípravách a realizácii mu však pomohla jeho manželka.

NITRA. Prierez tvorbou z posledných tridsiatich rokov ponúka výstava Ľuba Stacha v Nitrianskej galérii. Stacho je jedným z najvýraznejších slovenských fotografov druhej polovice 20. storočia a súčasnosti. Venuje sa dokumentárnej a konceptuálnej fotografii s intermediálnym presahom smerom k inštalácii a videu. Nitrianska výstava je malým darčekom k jeho 60. narodeninám.

Ľubo Stacho sa v galérii predstavuje desiatkami pozoruhodných prác, pri ktorých využíva rôzne techniky a postupy. Čiernobiele či farebné fotografie dopĺňajú fotoplátna v kombinácii so sprejom, digitálna tlač na plátne či kresba vývojkou na fotografickom papieri.

Voľnú tvorbu má najradšej

Bratislavský fotograf nevystavuje v Nitre po prvýkrát. Pred pár rokmi v galérii predstavil výsledky tvorivej fotografickej dielne Východ-západ, ktorú robil vo svojimi študentmi v Berlíne. Zhruba pred dvoma rokmi tu vystavoval aj fotografie slovenskej architektúry. Aktuálna výstava je však prvou prezentáciou jeho voľnej tvorby v Nitrianskej galérii. „To všetko predtým bola užitá tvorba, ktorou si pomáham získavať prostriedky na to, aby som sa mohol venovať voľnej tvorbe. Tú mám najradšej,“ vysvetlil Stacho.

V Reprezentačných sálach autor predstavuje viaceré fotografické cykly, ale ako povedal, Nitrianska galéria je malá na to, aby mohol verejnosti ukázať všetky svoje ťažiskové diela. „Museli sme veľmi korigovať, čo vystaviť, a čo nie. Je mi ľúto viacerých projektov, ktoré sa sem nevošli, najmä jedného mail-artového, v ktorom sú zastúpení výtvarníci z celého sveta,“ poznamenal fotograf.

Kam sa to rútime...

Názov výstavy je Ph pozitívny. Autorovi sa veľmi páči, ako povedal v angličtine znamená skratku slova photografy.

„Názov vymyslela kurátorka tejto výstavy Barbora Geržová so svojou mamou Janou Geržovou, ktorá predtým robila kurátorku mojej inštalácie Plátna spomienok a zabúdania v trnavskej synagóge,“ vraví Stacho.

„Touto výstavou hovorím najmä o negatívnych veciach, ale s tým, že sa do budúcnosti snažím pozitívne upozorniť na niektoré problémy. Trebárs na konzumné veci alebo hodnoty, ktoré v strese každodenného života prehliadame. Každý sa v kríze snaží prežiť, mať prácu, mať nejaké peniaze, ale je kopec vecí, ktoré nám z hľadiska celej spoločnosti môžu veľmi ublížiť. Ja osobne má obavy, kam sa to rútime...“

Zle to vraj vyzeralo aj s realizáciou samotnej výstavy – fotograf mal na jar úraz a myslel si, že už v prípravách na nej nebude pokračovať. „Veľmi mi však pomohla moja manželka a jej viera, že všetko dobre dopadne. Veľkú zásluhu má na tejto výstave aj na predošlej, ktorú som mal v Leviciach. Je spoluautorkou mojich projektov synagóg a kostolov.“

Slovensko má zmapované

Návštevník na výstave môže vidieť niekoľko autorových cyklov. Napríklad site-specific inštalácia Plátna spomienok a zabúdania je Stachovou poctou obetiam holokaustu, pozostáva z plátien s portrétmi ľudí, ktorí ho prežili ale je aj spomienkou na tých, ktorí sa z koncentračných táborov nevrátili. Ďalším cyklom sú Výklady Hydina. Tento časozberný projekt od polovice 80. rokov do súčasnosti zachytáva premenu výkladu na Obchodnej ulici v Bratislave - od socialistickej výzdoby až po jeho dnešnú komerčnú podobu.

K posledným prácam fotografa patria veľkoformátové snímky zdevastovaných továrenských objektov, dokumentujúce výsledky divokej privatizácie v 90. rokoch, či fotografie synagóg a kresťanských kostolov ako opustených a schátralých priestorov. „Žiaľ, duchovno sa z nášho života čoraz viac vytráca. Miesto kostolov, ktoré by potrebovali rekonštrukciu, sa stavia stále viacej obchodných centier, v ktorých ľudia trávia nedele a na duchovný rozmer života, zamyslenie sa, nezostáva čas,“ hodnotí Ľubo Stacho.

Jeho práce prezrádzajú, že má Slovensko výborne zmapované, do roka ho s fotoaparátom v ruke prejde aj trikrát. „V hlave nosím ešte nesmierne veľa myšlienok, ale mám veľkú rodinu, venujem sa teraz jej. Akonáhle budem mať trochu voľného času, plánujem zrealizovať mnoho vecí. Nechcem ich vysloviť nahlas, aby som to nezakríkol alebo aby mi ich niekto „nezobral“,“ pousmial sa fotograf.

Má pokračovateľov

Stacho má blízky vzťah ku všetkým svojim dielam. „Mám štyri deti a nemôžem ani jedno z nich uprednostniť,“ použil autor príklad zo súkromia. „Každá práca vznikla v určitej dobe, je s ňou spojená, ale keď ju história preverí a to dielo hovorí aj k súčasnosti, potom je dobré, nadčasové. Napríklad som pred zhruba 25 rokmi vytvoril fotografické práce so zásahmi sprejom. Teraz som ich vytiahol a sú stále aktuálne,“ vraví umelec.

K okrúhlemu jubileu si želal hlavne veľa zdravia a dobrých nápadov. „A nesmierne by som si prial, aby moje deti žili vo svete, ktorý bude mať krásne ľudské hodnoty, postavené nie na peniazoch, konzume a egoizme, ale na láske, priateľstve a porozumení,“ zaželal si fotograf.

Jeho potomkom je fotoaparát tiež veľmi blízky, ale výborných pokračovateľov má hlavne vo svojich študentoch. „Patria k nim napríklad už známi slovenskí fotografi Robo Kočan, Boris Németh či Matúš Zajac, na ktorých som veľmi hrdí.“

Ľubo Stacho pri diele Olympijsky žiadostivá 2013 (digitálna tlač na plátne a sprej).

Výklady Hydina - časozberný projekt od polovice 80. rokov do súčasnosti, autor v ňom zachytáva premenu výkladu na Obchodnej ulici v Bratislave.

Séria čiernobielych diptychov - cyklus Rozpúšťanie obrazu. Predstavuje výber z prvých monotypií, ktoré sú výsledkom umelcovej autorskej techniky rozvíjanej od 90. rokov 20. storočia. Technika je blízka grafickej monotypii, kde matricu nahrádza mokrá fotografia, je to proces, kde sa z fotografie nechanej vo vodnom kúpeli prirodzeným rozkladom fotovrstvy vytvára samovoľný odtlačok. Na rozdiel od východiskovej snímky je menej konkrétny, evokuje atmosféru tajomna.