Svojimi prácami nerieši žiadne vážne veci, sú skôr o vtipe a ironizovaní istých vecí či udalostí.
NITRA. Príjemnou kulisou besedy s výtvarníkom, vydavateľom, hudobníkom a spisovateľom Tiborom Eliotom Rostasom bola hudba a výtvarné umenie. Návštevníkom v Cafe Gustoso zahrali Noro Pavlis, Rado Cimbala a Rasťo Toman, výstavou 18 obrazov rozprávanie doplnila novinárka Henrieta Ďurovová.
V umení je dovolené všetko
Maľovaniu sa Henrieta Ďurovová venuje vo voľnom čase, vzhľadom na náročnosť povolania je pre ňu výborným relaxom. Novinárske fakty pri ňom nahrádza voľnou tvorbou bez obmedzujúcich pravidiel. Ako vraví, v umení je dovolené všetko.
„Veľkoformátové obrazy som pre túto príležitosť maľovala priebežne asi jeden rok. Na ich prezentovanie na verejnosti u Vlada Vondráka ma presvedčil kamarát Dušan Nevín z DAB. Ja som sa na to veľmi necítila, som neprofesionálna maliarka,“ odôvodňuje Henrieta.
Popri práci novinárky sa venovala aj fotografii a bola presvedčená, že niečomu kreatívnemu sa bude venovať práve v súvislosti s fotografiou. „Mala som ale šťastie. Pred časom som sa prihlásila do Art Pegas, kde sa mi individuálne venoval progresívny mladý výtvarník Lukáš Kijac. Občas som sa dostala na hodiny s deťmi, kde som sledovala jeho prácu, ukázal mi aj svoju tvorbu. Ním inšpirovaná som potom doma tak opatrne začala robiť maliarske pokusy. A táto výstava je toho výsledkom,“ priznáva výtvarne zdatná novinárka.
Vsádza na pocitovosť
O jej talente svedčia samotné diela najmä s abstraktnými motívmi vo výraznej farebnosti, sem-tam sa objavujú aj motívy kvetov. „Pre mňa nie je dôležitý obsah, skôr taká to pocitovosť, celistvý dojem, ktorým obraz na diváka pôsobí.“
Výtvarníčka pracuje s akrylom, používa vrstvenie farieb, rôzne textílie a iné materiály, ktorými dosahuje plastickosť svojich obrazov. „To ma na tom veľmi baví. Asi by som sa mala venovať aj soche,“ pousmiala sa autorka. „Hrám sa s rôznymi možnosťami a technikami. Páči sa mi taký ten 'pollockovský dripping' populárny kedysi v Amerike. Je vidieť napríklad na mojich obrazoch, ktoré sú parafrázou na diela Edvarda Muncha,“ ukazuje Henrieta.
Ako vraví, svojimi prácami nerieši žiadne vážne veci, sú skôr o vtipe a ironizovaní istých vecí či udalostí. „Jedným z takých je aj obraz Naozaj posledná?, ktorý je ironickou parafrázou na 'poslednú večeru'. Obraz pôsobí 'lacno predražene', je tak trochu výsmechom toho, čo zostalo z odkazu reálnej poslednej večere, ponúka úvahu o tom, kam sme sa dopracovali... V tvorbe ma inšpirovala aj Hvoreckého kniha Lovci a zberači – tento absurdný román som tak trochu pretavila do dvojsérie abstraktných obrazov,“ vymenúva maliarka.
„Obraz s tulipánmi je zas vyslovene iróniu na výpredaje istej veľkej nábytkárskej firmy. Esteticky uhladené dielo chce byť vtipom, parodujúcim obrazy tejto firmy. Zaplatíte za ne pekné peniaze, ale dostanete len lacné reprodukcie. Obraz s ružami má erotický podtón, fantázia človeka pracuje 'za závesom'. Trochu to vyplýva aj z moje práce – novinár musí byť zvedavý, hľadať, čo je 'za tým'.“
Je prváčkou
Henriete Ďurovovej sa darí svoje obrazy aj predávať. Má ich roztrúsené nielen po Slovensku. Najďalej sa jej dielo dostalo až na Island. „Z maľovania však nebohatnem, živí ma moja práca. Peniaze za obrazy aj tak vždy rozmením na drobné – idú na farby, štetce a plátna,“ tvrdí maliarka.
Dodáva, že v brandži platí názor, že pokiaľ nemáš adekvátne základy výtvarného remesla, pozerajú na teba cez prsty. „Preto som sa rozhodla, že si vzdelanie v tomto smere doplním. Stala som sa prváčkou odboru úžitkovej maľby na strednej umeleckej škole v Topoľčanoch, tiež budem pokračovať v hodinách u Lukáša Kijaca. Novinárčinu však na klinec nezavesím.“
Henrieta Ďurovová pri obrazoch (zľava) Naozaj posledná? a Nový svetový neporiadok.
V maliarkiných obrazoch vidieť 'pollockovský dripping'.
Krásne farebná Medúza.
Návštevníkom v Cafe Gustoso zahrali (zľava) Noro Pavlis, Rado Cimbala a Rasťo Toman. FOTKY: (ČE)
