Čas zahojí všetky rany, dávno zabudnutý bol v piatok útek Dušana Perniša spod Zobora. Sedemnásťročné chlapča vtedy zmizlo do Dubnice cez „českú skratku“, vďaka dieram v prestupovom poriadku v materskom klube utreli nos. Odvtedy ale pretieklo dole Nitrou veľa vody, jedenásť rokov odplaví iné boľačky. Z chlapca vyrástol dobrý chlap, otec rodiny s dvoma deťmi. Faktom je, že Dušan sa vrátil domov ako pán brankár. Jeho vizitku zdobí aj šesť reprezentačných štartov a najmä účasť na majstrovstvách sveta v Južnej Afrike.
Počas potuliek zanechal najvýraznejšie stopy v Dubnici a Žiline, pre Dundee United vychytal víťazstvo v Škótskom pohári. Minulú sezónu strávil „Perník“ v Pogone Štetín, ktorý uprednostnil pred ponukami od Heart of Midlothian či z Leicesteru. Poľský angažmán sa ale nevydaril, viac sedel na lavičke ako chytával, odchod bol logický.
S Pernišovým menom sa v lete skloňovali viaceré kluby, najčastejšie škótsky Aberdeen a nórsky Viborg. Nevyšlo nič. Až teraz Nitra, domov prišiel hľadať stratenú istotu ako hráč Slovana Bratislava. Hektiku posledných dní na sebe ale nedal znať ani v najmenšom - iba vo štvrtok 12. septembra bol zaregistrovaný jeho prestup do tábora belasých a hneď na druhý deň, len pár hodín pred zápasom s Trnavou, sa zrodilo hosťovanie do Nitry.
„Dohodli sme sa do zimy,“ hovorí 28-ročný gólman o dĺžke kontraktu. Premiéru v prvom mužstve Nitry hodnotil 195 cm vysoký obor po ďalšom sklamaní s Trnavou s jemu vlastným nadhľadom. „Myslím si, že to z našej strany nebolo až také zlé. Nemuseli sme prehrať, bod by bol pre nás spravodlivejší,“ premýšľal Dušan nahlas. Príčiny ďalšieho domáceho zaváhania nechcel rozoberať do detailov. „Som tu tri dni aj s cestou, teraz nie je čas na žiadne výčitky, my sa potrebujeme dať v prvom rade dokopy. Musíme začať strieľať góly a samozrejme žiadne nedostávať,“ pridal už s úsmevom recept na nitrianske trápenie. Spočítané-zrátané, pomôcť chce Dušan sebe aj klubu, kde sa naučil všetko, čo vie.
