ŠAĽA. Ministerstvo spravodlivosti pripravuje návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na rokovanie vlády má byť predložený na jar 2014. Väčšina miest na juhozápade túto iniciatívu podporuje.
Stotožňuje sa s názorom premiéra Roberta Fica a predsedu Združenia miest a obcí Jozefa Dvonča, ktorí infozákon na poslednom sneme ZMOS-u okrem iného označili za nástroj na šikanovanie miest, obcí, štátu a štátnej správy.
Zámer novelizácie podľa šéfa Združenia občanov miest a obcí Vladimíra Špánika len reflektuje predstavy starostovskej loby smerom k ukrajovaniu práv občanov.
Nástroj na diplomovky
„Povinnosť pripraviť novelu zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva z Programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala odstrániť nedostatky brániace efektívnemu získavaniu informácií, ako aj efektívnej práci orgánov verejnej správy,“ povedala Alexandra Donevová z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR.
Dodala, že v rezorte bola vytvorená pracovná skupina na vypracovanie návrhu novely infozákona.
„Cieľom je udržať vysoký štandard realizácie ústavného práva obyvateľov na informácie, na druhej strane je potrebné odstrániť aplikačné problémy,“ poznamenala Donevová. Pôjde predovšetkým podľa nej o úpravu existujúcich inštitútov, napríklad presnejšie vymedzenie pojmu povinná osoba a zosúladenie troch kategórií povinných osôb.
„Povinné osoby a infozákon sa vďaka svojim nedostatkom stali lacným a jednoduchým nástrojom na naplnenie praktickej časti záverečných prác, výskumných úloh či iných individuálnych projektov, z ktorých mnohé je ťažko zaradiť medzi aktivity zamerané na stráženie či obhajobu verejného záujmu a uplatňovanie verejnej kontroly, či aspoň medzi aktivity zamerané na hľadanie praktických riešení pre zefektívňovanie fungovania orgánov verejnej správy,“ píše sa v stanovisku ZMOS-u.
Pracovná skupina na ministerstve spravodlivosti sa podľa Donevovej zaoberá aj otázkou nákladov za sprístupňovanie informácií, spôsobom sprístupňovania informácií a podobne.
ZMOS trvá na tom, aby sprístupnenie informácie neprekračovalo jednoduché administratívne úkony, to znamená vyhľadanie, vyhotovenie kópie, odoslanie. Ak je predmetom žiadosti väčšie množstvo záznamov, mala by mať povinná osoba podľa organizácie možnosť určiť najhospodárnejší spôsob sprístupnenia informácie.
Predĺženie lehoty
„Z nášho pohľadu dochádza k zneužívaniu infozákona a zbytočnému zaťažovaniu úradu mnohokrát až nezmyselnými požiadavkami na spracovanie rôznych štatistík, tabuľkových prehľadov, koncepčných správ, ktoré úrad bežne nemá spracované. Spracovanie takýchto materiálov oberá úradníkov o čas na úkor vybavovania ich vlastnej úradnej agendy,“ povedal hovorca Galanty Ján Poľakovský.
Dodal, že v rámci infozákona by sa mali poskytovať iba bežne dostupné informácie z úradu, ktoré úrad dokáže poskytnúť či už v tlačenej, alebo digitálnej podobe.
„Ako šikanu mnohokrát vnímame, keď sú na webe mesta dostupné informácie v rôznych sekciách, ale jednoduchšie je požiadať úrad o ich spracovanie v požadovanej podobe pod rúškom infozákona. Vítame teda iniciatívu na novelizáciu tohto zákona.“
Od začiatku roka prišlo na Mestský úrad v Galante zhruba 30 žiadostí o odpoveď v zmysle 211-tky. Na podobné množstvo žiadostí odpovedal od januára aj Mestský úrad v Seredi. Najviac dali zamestnancom zabrať otázky o návštevnosti webovej stránky, internetovej stránky Seredských noviniek, sledovanosti miestnej regionálnej televízie a nájomné zmluvy na všetok majetok mesta a mestom zriadených organizácií.
„Táto položka pre nás znamenala týždňovú prípravu 900 naskenovaných materiálov, zamestnala 5 ľudí a odoslané údaje žiadateľ nebol schopný spracovať a doposiaľ sme ani neregistrovali, či ich vôbec na niečo použil. Na zaťažovanie pracovníkov samospráv je možné zneužiť zákon kedykoľvek,“ myslí si viceprimátor Ľubomír Veselický.
Mestský úrad v Dunajskej Strede obdržal v tomto roku zatiaľ 11 žiadostí, vlani ich bolo 19. Ich predmetom bolo napríklad verejné obstarávanie tovarov, správa pohrebísk, uplatňovanie reštitučných nárokov, meranie hluku, odmeňovanie zamestnancov materských škôl, primátora a prednostu, výška nájomného v nájomných zmluvách.
„V jednom prípade bola informácia poskytnutá obmedzene z dôvodu, že sa týkala platov radových zamestnancov,“ povedala prednostka Júlia Bubniaková.
Úrad je podľa jej slov za otvorenú samosprávu, ale privítali by predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti zo závažných dôvodov o ďalších 30 dní. Zákon v súčasnosti umožňuje len 8 respektíve 15 dní.
Infoterorizmus na úradoch
Najviac žiadostí, 37, podľa zákona 211 dostal od januára Mestský úrad v Šali. Vlani ich vybavili až 61. Sú zverejnené aj na internetovej stránke mesta v sekcii info211. Podľa primátora Martina Alföldiho zákon o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie, nemenil by na ňom nič.
„Keď dostaneme 211-tku, v úvodzovkách si pofrfleme, ale to, čo vieme poskytnúť, poskytneme, pretože sme samospráva, ktorá manipuluje s verejnými financiami, a ja nemám dôvod informáciu, ktorá je verejná, neposkytnúť. Žalobu sme mali iba raz, dozvedeli sme sa o nej až z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, ktorý odstúpil spis Krajskému súdu v Trnave,“ povedal primátor.
Aj Šaľa je totiž jednou z vyše 800 samospráv, ktoré čelia žalobe od občianskeho združenia zastúpeného advokátom Róbertom Bardačom. Ten v mene združenia Centrum ekologických informácií poslal mestu žiadosť podpísanú elektronickým podpisom. Otázky sa týkali napríklad počtu obyvateľov či rozlohy obce.
„Prílohy mailu sme nevedeli otvoriť, boli zašifrované. Požiadali sme ho, aby nám to poslal v inom formáte, ale na to došiel už iba prázdny email. Okrem toho zo správy nebolo ani jasné, že sa odvoláva na zákon 211, a aj napriek tomu sme reagovali,“ povedal Alföldi.
Bardač argumentuje, že podania neboli doručené šifrovane, ale išlo o podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ten platí v praxi už viac ako 11 rokov. Podania tohto typu sú samosprávy povinné podľa Bardača prijímať aj v iných správnych konaniach, napríklad stavebných, priestupkových a podobne.
Žiadna samospráva na juhozápade však nemá príslušný softvér na otvorenie elektronického podpisu. Bardač vraví, že softvéry sú dostupné na webe bezplatne.
„Približne 50 percent oslovených povinných osôb nášmu klientovi požadované informácie poskytla, tvrdenia o „nečitateľnej šifre“ preto považuje klient za neopodstatnené. Na jeho žiadosť tiež musím uviesť, že odmieta akékoľvek označenia využitia jeho zákonného práva za konanie šikanózne a podobne. V mene nášho klienta sme totiž oslovili dotknuté obce len jeden jediný raz, nešlo teda o žiadnu šikanu, ani zámer sťažiť ich činnosť, pričom uvedomujúc si nákladnosť poštovného požadovali sme pre nášho klienta sprístupniť informácie e-mailom, to jest najekonomickejším spôsobom tak, aby s vybavením žiadosti nevznikli obciam žiadne náklady,“ povedal advokát.
„Neviem, či chcel niekto otestovať zákon v praxi, ale mám dojem, že dotyčný nemal ani v jednom z prípadov prioritne záujem o žiadnu informáciu,“ dodal primátor.
