Ak si raz bude Dominik Hlinka stavať vlastný rodinný dom, možno do neho zabuduje tvárnice s hračkami.
NITRA. Ďalšiu z radu netradičných výstav ponúka Bunker Nitrianskej galérie. Hlavným hrdinom projektu Záloha sú hračky, ktoré autor výstavy už, samozrejme, nepotrebuje, úplne sa ich však nedokáže vzdať. Istým spôsobom si tieto pamiatky na detstvo zakonzervoval.
Myslí na „svoje dieťa“
V podzemí galérie návštevník uvidí hračky v betónových tvárniciach, premietané z fotografií, ich digitálne podoby na obrazovke počítača či s vrstvou prachu v sklenenom akváriu.
„Hračky beriem ako symboly môjho detstva a odvolávam sa k im kvôli uchovaniu si pamäte práve z tohto obdobia. Sú pre mňa niečo ako talizmany, pripomínajú mi čas, ktorý som prežil, beriem ich s rešpektom ako niečo veľmi blízke ale zároveň aj vzdialené,“ hovorí o svojich hračkách Dominik Hlinka, autor projektu, ktorý je časťou jeho bakalárskej práce.
Vo svojich inštaláciách použil vyše tristo svojich hračiek. Už mu vraj doma žiadne nezostali. „Beriem to trošku aj ako pomstu. Bolo mi smutno, keď som zistil, že otec už zo svojho detstva žiadne hračky nemá. Chcel som sa tých mojich zbaviť, ale pritom sú akože stále na dosah. Keby niekedy moje dieťa chcelo moju hračku, tak si ju vybije z betónu a môže sa s ňou hrať,“ vysvetlil s úsmevom Dominik.
Loďku zdedil po ujovi
Jedinou hračkou na výstave, ktorá nie je Dominikova, je veľká zaprášená loď v sklenenom akváriu. „Túto hračku som zdedil po mojom nebohom ujovi. Veľmi pracne a dlho ju skladal, mám k nej taký špeciálny vzťah. Prach na nej je dôkazom toho, že si loďka niečo prežila a kvôli rešpektu som sa s ňou asi ani veľmi nehral,“ poznamenal 24-ročný študent.
Kde napokon skončia betónové tvárnice s hračkami? Dominik vraj uvažuje, že až si raz bude stavať vlastný rodinný dom, tvárnice do neho možno zabuduje.
Dominik Hlinka s jedinou hračkou za sklom - loďou od svojho uja.
Hračky v betónových tvárniciach.
Autíčko v betóne.
Dominikove hračky existujú aj vo virtuálnom svete. FOTKY: (ČE)
