ŠAĽA. Takmer každá knižnica na juhozápade stratila za uplynulé roky stovky čitateľov. Najhoršie je na tom knižnica v Dunajskej Strede, tá prišla o takmer 2200 čitateľov. Počet čitateľov v Seredi, naopak, mierne stúpol.
On-line konto aj katalóg
Knižnica v Šali má v súčasnosti 1 590 registrovaných čitateľov, z toho najviac na oddelení beletrie (741), najmenej na náučnom oddelení (410). Za minulý rok knižnica podľa riaditeľky Adriany Gerovej investovala do knižničného fondu viac 12-tisíc eur, v tomto roku 6-tisíc eur. Snažia sa ho doplňovať podľa jej slov tak často, ako je to možné.
„Knižničný fond doplňujeme stále, hlavne na základe požiadaviek používateľov. Organizujeme taktiež besedy či výstavy, snažíme sa motivovať aj detských či mládežníckych čitateľov rôznymi tvorivými dielňami či súťažami, akou je napríklad celoročná súťaž kráľ čitateľov,“ vraví Gerová.
Dodala, že okrem kníh poskytujú aj prístup na internet, kopírovanie a viazanie dokumentov, medziknižničné výpožičky, výpožičky periodík, on-line katalóg a možnosť založenia vlastného on-line konta. Napriek obmieňaniu fondu a rôznym aktivitám však počet čitateľov rapídne klesol. Od roku 2001 zhruba o 1750.
„Často sa stretávame s tým, že študenti prídu len preto, aby si opísali informácie potrebné do rôznych školských projektov a diplomových prác o knihe, ktorej obsah našli už na internete, ale do prác potrebujú zadať údaje o zdroji, ktoré na internete k dispozícii nie sú,“ argumentuje riaditeľka.
„V tomto a predchádzajúcom období sa znížil nákup literatúry na minimum, napríklad v roku 2001 sa nakúpilo 73 zväzkov, znížil sa počet narodených detí, objavil sa v našom svete internet a výpočtová technika si začala získavať mladých ľudí. V posledných rokoch sa nákup literatúry zvýšil, v roku 2009 to bolo 2 191 zväzkov, avšak návrat čitateľov je pomalší ako ich strata,“ myslí si riaditeľka knižnice v Dunajskej Strede Lýdia Tóthová.
Vlani mali 2283 registrovaných čitateľov, od roku 2001 ich stratili zhruba 2197. Aby si udržali ich záujem, pre deti a mládež organizujú rôzne podujatia - besedy, literárne hodiny, stretnutia so spisovateľmi, vedomostné kvízy, súťaže v kreslení na literárnu tému, výstavy nadaných ľudí regiónu a podobne.
„V knižnici máme zariadený bezplatný internetový klub, plánuje sa digitalizácia regio-nálnej literatúry, zatiaľ nemáme ponuku e-kníh, ktoré sa javia ako budúci fond knižníc. Uskutočňujeme dotazníkový prieskum, aby sme boli informovaní o potrebách a záujme používateľov.“
Spolupracujú s knižnicou pre nevidiacich
K 1. septembru má Galantská knižnica registrovaných 2361 čitateľov. Od roku 2001 je to pokles o 955. Podľa metodičky Zuzany Fajnorovej celosvetovému vplyvu internetu, tabletov, smartfónov tretej generácie a najnovšie aj elektronickým čítačkám kníh môže obyčajná knižnica len ťažko konkurovať. Keď sa k tomu podľa jej slov pripíše stále klesajúca demografia obyvateľstva na Slovensku, sú radi, že do knižnice si nájde cestu ešte „stále dostatok ľudí, ktorí si nevedia predstaviť život bez knihy v rukách“.
Metodička vraví, že najväčší úbytok čitateľov zaznamenali v roku 2011, keď prechádzali na knižnično-informačný systém Virtua. Zmenili sa hlavne sankcie pri nedodržaní stanoveného času pri vrátení kníh. Nový systém hneď po prekročení výpožičnej doby začne počítať finančnú pokutu za nedodržanie termínu (0,01 eura za 1 dokument na 1 deň).
„Pri prechode na nový systém sme čitateľov na túto skutočnosť upozorňovali a hlavne starší čitatelia sa obávali, že termíny vrátenia nestihnú a bude ich čakať finančný postih. Situácia sa však časom upokojila a naši čitatelia sa stali disciplinovanejší. Opätovný nárast čitateľov bol už v roku 2012,“ hovorí Fajnorová. Okrem toho, že budova knižnice prešla aj čiastočnou rekonštrukciou, výrazne tiež podľa metodičky zmenila svoj knižný fond. Zastarané a duplicitné tituly kníh od autorov, ktorí sa vôbec nepožičiavali, nahradili novými.
„Takisto dopĺňame aj odbornú literatúru, o ktorú majú záujem hlavne študenti vysokých škôl. Ak nenájdu titul v našom fonde, vieme ho zabezpečiť formou medziknižničnej výpožičnej služby z inej knižnice na Slovensku. Každým rokom sa zvyšuje zo strany čitateľov záujem o vypracovanie rešerší.“
Galantská knižnica spolupracuje aj so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a v ponuke má aj zvukové knihy pre nevidiacich a inak telesne postihnutých.
Elektronicky spracovaný fond
Knižnica v Seredi ako jediná spomedzi knižníc juhozápadu má dnes o čosi viac čitateľov ako kedysi. V súčasnosti je ich 3314, z toho 1125 detí do 15 rokov. V roku 2001 bolo všetkých čitateľov 2823.
„Zapisujú sa nielen noví čitatelia, študenti, noví žiaci základných škôl, ale aj tí, ktorí knižnicu navštevovali v minulosti a potom dlhší čas neboli našimi čitateľmi. Možno ich k novému členstvu priviedli stále sa zvyšujúce ceny kníh, možno zvýšená potreba študijného materiálu, ale možno aj stále sa zlepšujúce a pestrejšie zlozenie nášho knižného fondu,“ myslí si Iveta Kayserová, vedúca knižnice.
V súčasnosti majú zastúpené všetky literárne žánre, fond, ktorý je elektronicky spracovaný, dopĺňajú o novinky slovenských autorov, bestsellery, náučnú literatúru pre študentov a pedagógov. K skvalitneniu a hlavne rozšíreniu knižnično-informačných služieb podľa Kayserovej rozhodne prispelo aj otvorenie kníhkupectva v priestoroch knižnice v júli 2012.
