SEREĎ. Názory na vytvorenie pešej zóny v severnej časti Námestia slobody sa rôznia.
Tí, ktorí sú za, apelujú na zvýšenú bezpečnosť. Pravda je, že mnohí vodiči pri prejazde ulicou nerešpektujú povolenú dvadsiatku a rýchlosť prekračujú.
Keďže ulica je súčasťou eurofondového projektu, radikálne zásahy po dobu piatich rokov nie sú možné. Mesto preto navrhlo alternatívy riešenia zmeny dopravy v tejto časti. Situáciu ale komplikuje fakt, že na ulici fungujú nielen prevádzky, ale aj súkromné byty.
Obyvatelia možnosti mesta neakceptujú. Chcú, aby sa zachovala prejazdnosť komunikácie tak, ako im to vraj bolo sľúbené pri revitalizácii námestia.
Chcú 24-hodinový prístup
Obyvatelia žiadajú, aby sa cesta neuzatvárala ani počas mestských akcií. Prekáža im, že sa vtedy nevedia dostať domov. Stalo sa dokonca, že oni sami boli už mestskou políciou pokutovaní.
„Pešia zóna nepripadá do úvahy, potrebujeme tam mať prístup 24 hodín denne, pretože tam máme kancelárie, prevádzky aj domy. Keď bude akcia a priestor uzatvoria rampou, musí tam byť usporiadateľ, ktorý ju bude otvárať,“ povedal Peter Snop. Spolu s majiteľom prevádzky na Námestí slobody Romanom Vrbovským prišiel na ostatné rokovanie mestského parlamentu, na ktorom sa téma vytvorenia pešej zóny rozoberala.
„Pri posudzovaní projektovej dokumentácie revitalizácie námestia nám mesto sľúbilo, že zachová prejazdnosť komunikácie,“ doplnil ho Vrbovský. Nesúhlasí ani s alternatívami riešenia zmeny dopravy, ktoré navrhlo mesto. Išlo o obmedzenie vjazdu na víkend, osadenie parkovacieho automatu, osadenie parkovacej rampy, zakázať prejazd či ponorné stĺpiky na diaľkové ovládanie.
„Nie je to pre mňa možné, keďže robím objednávky mesiac dopredu a neviem, kedy mi tovar príde. Alternatíva je taká, že podnikateľ, ktorý má kaviareň respektíve to sedenie na námestí, sa presunie za príjazdovú cestu, a tým sa vylúči možnosť nejakého nebezpečia,“ poznamenal Vrbovský.
Spomaľovací retardér?
Súčasná organizácia dopravy pri Námestí slobody bola posudzovaná a odsúhlasená v rámci rekonštrukcie námestia. Tá prebehla pred dvomi rokmi. Mesto na ňu získalo peniaze z Európskej únie, pričom platí, že projekt sa počas piatich rokov nemôže meniť.
„Nemôžeme robiť nič, čo by bolo zmenou oproti zaplatenému projektu. Preto musíme byť veľmi opatrní a náš priestor je iba v organizácii dopravy. Problém vieme riešiť ad hoc pri každej akcii jednotlivo a to riadením vstupu, respektíve fyzickou zábranou a príslušníkom mestskej polície, ktorý by umožnil vstup cez kritickú zónu iba tým, ktorí bývajú alebo majú prevádzky v dotyku s komunikáciou medzi Ulicou SNP a prevádzkami končiacimi predajňou hračiek na Ulici M. R. Štefánika,“ povedal viceprimátor Ľubomír Veselický.
Spomaľovací retardér, ktorý bol tiež jednou z alternatív, je podľa neho iba kozmetickou úpravou. „Ale aj ten by podľa vyjadrenia architekta pôsobil rušivo a mohol by byť vnímaný ako zásah do projektom odsúhlaseného stavu,“ dodal Veselický.
Rezidenčné karty
„Osobne by som súhlasil s pešou zónou, pretože mesto sa tým posunie kúsok dopredu. Dalo by sa to vyriešiť rezidenčnými kartami ako v iných mestách,“ myslí si poslanec Pavel Kurbel. Podobný názor zdieľa aj poslanec Ľuboš Kyselý.
„Už pri tvorbe projektu som bol za jej zrealizovanie. Myslím si, že námietky rezidentov a občanov, ktorí tam majú prevádzky, sú a boli niekedy trošku zveličené, pretože bežne fungujú aj v iných mestách pešie zóny, kde je stanovený nejaký režim, ktorý každý musel akceptovať.“
Filozofia pešej zóny by bola podľa Ľubomíra Veselického uplatniteľná iba vtedy, keby sídlili v severnej časti námestia iba podnikatelia. Vtedy by mesto mohlo nastaviť režim zásobovania do desiatej hodiny. „Lenže tam je nielen 10 obchodov, ale aj 5 bytových domov. A týmto ľuďom nie je možné určovať prístup k domom a do garáží vlastným motorovým vozidlom.“
