NITRA. Na krajskom súde pokračovalo pojednávanie s Milanom Viglášom, bývalým riaditeľom úradu práce. Po odchode z tejto inštitúcie radil nezamestnaným, ako získať podporu, na ktorú by inak nemali nárok.
Vigláš zamestnal vo svojej agentúre, ktorá sídlila v budove úradu práce, postupne asi tristo ľudí na krátkodobý pracovný pomer. Odviedol za nich poistenie v nezamestnanosti, na základe čoho im potom štát vyplácal podporu.
Vigláš sa nikdy netajil tým, že využíva dieru v zákone, „ktorú predtým využívali len vyvolení“. Najskôr mu dala za pravdu aj polícia a prokuratúra. Dospeli k záveru, že nejde o trestný čin a dokonca ani o priestupok. Potom sa vo veci údajne angažovalo ministerstvo práce. Vigláša obvinili, že ľudí zamestnal len fiktívne.
Dva rozsudky zrušili
V roku 2007 bol Vigláš odsúdený na 6,5 roka nepodmienečne za trestný čin podvodu a prijímania úplatku. Zaplatiť mal aj 100-tisíc korún a na tri roky dostal zákaz podnikať. Odvolal sa, Najvyšší súd rozsudok zrušil.
V roku 2011 dostal Vigláš dvojročný podmienečný trest, zaplatiť mal 3300 eur. Aj tento rozsudok bol zrušený. Krajský súd vynesie v blízkom čase už tretí verdikt v poradí.
Neprimeraná mzda?
Na ojednávaní bol po dlhom čase prítomný aj obžalovaný Milan Vigláš, pricestoval z Írska, kde už roky žije. Predtým dal opakovane súhlas, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Súd vypočul Ladislava Burkovského, znalca z odboru ekonómia a manažment. Potvrdil, že pracovné zmluvy uzavrela Viglášova agentúra v súlade so zákonom. Myslí si však, že mala za zamestnancov odviesť aj odvody do Sociálnej poisťovne.
Vigláš oponoval, že išlo o krátkodobý pracovný pomer, pri ktorom sa tieto odvody neplatili. „Ja som to vtedy konzultoval v Sociálnej poisťovni. Potvrdili mi, že nie je potrebné odvádzať nemocenské a dôchodkové poistenie.“
Znalec sa vyjadroval aj k výške mzdy, ktorú dal Vigláš do pracovných zmlúv. Ľudia mali pre neho robiť v oblasti reklamy a propagácie. Napríklad mu roznášali predvolebné letáky, keď kandidoval na primátora, alebo distribuovali jeho príručku Z kuchyne úradu práce. Podľa zmluvy mali dostať tisíce korún za niekoľko dní. Práve z tejto sumy úrad práce vypočítal podporu.
Podľa znalca boli mzdy nadsadené. Vigláš ale argumentuje, že výška mzdy je vecou zamestnávateľa. Poznamenal, že znalecký posudok od Burkovského je jediným dokumentom v štáte, ktorý určuje výšku mzdy.
Sudca sa spýtal znalca, na základe čoho pri výpočte mzdy postupoval. „Už sa nepamätám, na tom nezáleží, záleží na tom, aký výkon robili zamestnanci pre zamestnávateľa,“ reagoval. Najdôležitejšie podľa neho je, či má podnikateľ na vysoké mzdy finančné krytie.
Na vynesenie rozsudku zrejme Milan Vigláš nepríde z finančných dôvodov, žije teraz v Írsku. Foto: (mh)
Rozdielne výpovede
Vigláš podľa súdu mzdy nevyplatil, odviedol ale za zamestnancov príspevky na poistenie v nezamestnanosti. To bolo podľa zákona podstatné pre priznanie nároku na podporu.
Súd v rozsudku z roku 2007 konštatoval, že klienti agentúry Viglášovi „pod zámienkou školenia“ vyplatili od 3500 do 5500 Sk, podľa toho, akú výšku mesačnej mzdy v rozmedzí od 8000 do 14 500 Sk mali v pracovnej zmluve.
Súd sa zaoberal aj otázkou, či zamestnanci pre Vigláša naozaj pracovali, alebo išlo len o fiktívny pracovný pomer. Svedkovia vypovedali rôzne, niektorí menili výpovede.
Vigláš poukázal na ženu, ktorá podľa neho „prijala ponuku vyšetrovateľa“ a priznala sa k podvodu. Pritom vo Viglášovej veci na krajskom súde ako svedkyňa opakovane vypovedala, že pre agentúru reálne pracovala.
Obžalovaný ju žiada znovu vypočuť. Chce vedieť, prečo sa u vyšetrovateľa priznala k podvodu a či k tomu bola dotlačená. Krajský súd mu vyhovel. Vyžiada si jej trestný spis z okresného súdu a znovu ju vypočuje.
Peniaze mu nevrátia
Vigláš navrhol vypočuť aj pracovníčku Národného úradu práce. V auguste 2011 mu zamietla žiadosť o vrátenie príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, ktoré odviedol v rokoch 1997 až 1999 za svojich zamestnancov.
Keďže títo ľudia museli podpory vrátiť, pretože podľa polície a súdu vykonávali len fiktívnu prácu, podľa Vigláša by mal úrad vrátiť aj spomínané poistenie. Národný úrad práce však Viglášovi napísal, právny dôvod na poistenie existoval.
Verí v spravodlivosť
Súd odročil pojednávanie na druhú polovicu októbra, určil aj náhradný novembrový termín. Po vypočutí svedkýň sa budú čítať záverečné reči, po ktorých nasleduje rozsudok.
Obžalovaný sa zrejme pojednávania nezúčastní, nemôže pricestovať z Írska z finančných dôvodov. Súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
„Verím ešte v spravodlivosť, verím, že by ten rozsudok mohol byť oslobodzujúci. Neporušil som žiadny zákon, využil som len legislatívnu dieru,“ vyhlásil, keď odchádzal zo súdu.
Štát nepostupoval jednotne
Proti ľuďom, ktorí získali vďaka Viglášovi podporu v nezamestnanosti, nekonal štát jednotne. O približne tretinu z nich sa polícia vôbec nezaujímala, ďalší museli podpory vrátiť. Niektorí boli odsúdení, voči iným bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené.
Zdroj blízky polícii poukázal aj na fakt, že hoci nitriansky úrad práce vedel o praktikách Viglášovej agentúry, podpory jeho bývalým zamestnancom priznával niekoľko rokov.
