Fanúšikovia basketbalu na Slovensku mohli vidieť Lošonského v akcii v sezóne 2011/12 v drese Spišskej Novej Vsi. Jeho priemerné štatistiky boli veľmi slušné - 15,4 bodu, 7,1 doskoku a 1,8 asistencie.
Minulú sezónu strávil 203 cm vysoký hráč na Ostrovoch a bola vydarená, z pohľadu tímového aj individuálneho. S tímom Leicester Riders získal anglický titul, pričom znovu mal výborné štatistiky - za 24 minút 13,0 bodu, 6,0 doskoku, 1,6 asistencie.
Skúsenosti naberal v Amerike
Pavol Lošonský pochádza z Pezinka, kde ako 7-ročný začínal s basketbalom. Maturoval na Gymnáziu Hubeného v Bratislave. „Mojím snom bolo ísť do Ameriky študovať na univerzite a hrať basketbal. A to sa mi splnilo. Podarilo sa mi dostať do Kalifornie na junior college, tam som strávil dva roky. Ujal sa ma veľmi dobrý tréner, veľa som sa naučil. Potom som už mal ponuky z dobrých škôl v prvej divízii NCAA. Zvolil som si takú strednú cestu, univerzitu Irvine, ktorá sídli tiež v Kalifornii. Pôsobenie v Amerike vnímam celkovo ako skvelú skúsenosť,“ hovorí 25-ročný Lošonský, ktorý sa od pondelka pripravuje s tímom Edymax SPU Nitra.
Po návrate do Európy chcel rozbehnúť svoju kariéru, no ako vraví, treba mať šťastie aj na agenta. „Prvý rok som bol odkázaný sám na seba, išiel som nakoniec do Spišskej Novej Vsi, kde som poznal pár ľudí. Sezóna nebola zlá. Potom sa mi podarilo dostať do zahraničia. V Leicestri to bol pravý profi basketbal, sezónu som si užil, veď sme vyhrali veľa zápasov a napokon aj celú ligu. Bolo to podľa mojich predstáv. Bol tam veľmi dobrý tréner, skvelá atmosféra v klube a podpora fanúšikov. Po veľmi úspešnej sezóne sme my hráči čakali od manažéra klubu lepšie podmienky, ale to sa nestalo, a tak viacerí odišli,“ pokračuje Pavol Lošonský.
Pavol Lošonský bude odteraz hájiť farby klubu Edymax SPU Nitra. FOTO: MARTIN KILIAN
Rozhodol sa zostať na Slovensku
V lete nedostal žiadnu serióznu ponuku, a tak musel znovu meniť agenta. „Na dobrú ponuku zo zahraničia však už bolo v septembri neskoro, a tak som to zobral do vlastných rúk. Povedal som si, že zostanem na Slovensku. Rozhodoval som sa medzi viacerými klubmi, ktoré ma oslovili. Nitra mi bola sympatická. Ja som bol s manažérom Polákom takmer dohodnutý už pred rokom. Mali sme dohodnutú lehotu, dokedy bude Nitra na mňa čakať, a v jej posledný deň sa mi ozval Leicester, tak som odišiel do zahraničia. Takže cítim, že Nitre trošku dlžím a aj preto som tu,“ vysvetľuje.
Jeho prvé dojmy sú pozitívne. Je pripravený tímu pomôcť. „Myslím, že tu mám perspektívu veľa hrať, viac ako v Interi, ktorý ma tiež oslovil. Trénera Nitry Urbana si vážim, hoci som počul naňho rôzne názory. Chalani sú tiež v pohode. Uvidíme, ako sa zohráme. Basketbal je totiž kolektívny šport. Aj silné indivíduá musia ťahať za jeden koniec, ak chcú výsledky. To som pochopil aj v Anglicku. Bolo tam deväť chalanov, všetci mohli hrať, nikto si nič nezávidel, všetci chceli vyhrávať, či hrali 5 alebo 35 minút, každý dal do toho všetko. Budem sa snažiť aj tu v Nitre chalanov tak naladiť, že treba držať pokope, pomáhať si v obrane, podporovať sa v útoku. Potom to pôjde ľahšie a bude sa vyhrávať,“ prezentuje svoj pohľad na basketbal.
Z každého postu niečo
Do Nitry prišiel aj s priateľkou. „Je to pomerne veľké mesto, tak snáď sa podarí nájsť pre ňu prácu. Bývame v centre mesta v peknej lokalite, sme tu zatiaľ spokojní,“ vraví Pavol.
Jeho obľúbeným číslom dresu je 32. Na ihrisku môžu alternovať na pozícii tri alebo štyri. „Vyrastal som ako rozohrávač, potom som hrával na krídle, v Amerike ma posunuli na štvorku. Z každého postu sa na mňa niečo nalepilo. Z rozohrávača azda videnie spoluhráčov, z krídla streľba z väčších vzdialeností. Ako podkošový hráč musím zbierať doskoky a používať nejaké tie finty,“ dodáva svoju charakteristiku Pavol Lošonský, nová tvár v nitrianskom drese. Fanúšikovia Edymaxu si prajú, aby „Loši“ svoje kvality potvrdil.
