Obávaní bojovníci žili v zrubových domoch z guľatiny, počas vojnových ťažení si stavali stany z plachtoviny. Zdobili ich dračie hlavy na odplašenie nepriateľov.
NITRA. Už jedenásty interaktívny projekt predstavujú v Ponitrianskom múzeu poslucháči UKF. Študenti tretieho ročníka katedry muzeológie si ako tému vybrali život legendárnych bojovníkov. Výstava nesie názov Vikingovia – dobyvatelia zo severu a v múzeu potrvá do 25. októbra.
Hrali šach aj kubb
Hneď pri vstupe do sály návštevníkov víta namaľovaný vikingský bojovník. Prechádzajúc ďalej po stanoviskách zisťujú, ako títo ľudia žili, bývali, bojovali, v čo verili, ako sa stravovali alebo čo robili vo voľnom čase. Panely s textami a obrázkami sú aj na chodbe - dokumentujú mytológiu a božstvá Vikingov, vikingské umenie, slovesnosť, runové písmo, bojovú výzbroj, bežný život Vikingov či hry, ktorými si krátili voľné chvíle. K nim patrili napríklad kubb, kocky, dáma či šach, ktorý prevzali z Perzie.
„Výstavu pripravilo 17 študentov muzeológie. Prostredníctvom mnohých rekvizít a maľovaných výjavov približuje bežný život Vikingov, dobyvačný charakter ich výprav a život Erika Červeného. Diorámy sme vlastnoručne kreslili, predmety sú zapožičané od dobovej družiny Satyros, členov Living history a Kovladu – cechu starých remesiel,“ hovorí tretiačka UKF Nina Baginová. „Výstava má aj edukačný charakter – deti ako „členovia Erikovej družiny“ objavujú svet Vikingov. Zaujme ich nielen množstvom nových informácií, ale aj rozličnými aktivitami a hrami.“
Vo Valhale sa vždy oslavovalo
Zuzana Bariaková a Barbora Deliová priblížili návštevníkom podstatu vikingského stromu života Iggdrasil. Zobrazuje deväť svetov s ich nezvyčajnými obyvateľmi (bohmi, ľuďmi, elfmi, trpaslíkmi...), v ktoré Vikingovia verili, napríklad Asgard, Vanaheim, Niflheim, Midgard a ďalšie svety.
Vo svete bohov Asgarde bola bájna Valhala - vytúžené posmrtné miesto Vikingov a sieň mŕtvych bojovníkov. V súbojoch si tu cibrili svoje schopnosti, čím sa pripravovali na Ragnarök – rozhodujúcu bitku medzi silami dobra a zla. Vo Valhale sa večne oslavovalo, jedlo a pilo, pričom zabité zvieratá boli po hostine vždy vzkriesené, rovnako ako bojovníci, ktorí náhodou padli v súbojoch.
Vikingský futhark
Druhé stanovisko predstavovalo vikingskú loď a ich moreplavecké majstrovstvo, na ďalšom ste mohli vidieť repliky zbraní a šperkov severských bojovníkov. Nechýbalo medzi nimi ani legendárne Thorovo kladivo ako strieborný prívesok. Ďalšie zo stanovísk sa venovalo vikingskému písmu – runovým znakom, z ktorých každý mal osobitý význam. Tak ako my dnes nazývame systém našich písmen abecedou, vikingský súbor znakov sa volal futhark.
Veslá využili aj v stane
Radka Dováľová a Zuzana Gregová prezentovali vikingské obydlia. „Bežne žili v zrubových domoch z guľatiny, ako to dokumentuje táto maketa domu,“ ukazuje Radka. „Počas vojnových ťažení si stavali stany z plachtoviny, ktorú mali na lodi, časť konštrukcie tvorili aj veslá. Stany zdobili drevené dračie hlavy na odplašenie nepriateľov. Zariadenie stanu tvorili kožušiny, na ktorých spali, drevené truhlice na cennosti a oblečenie, a drevené riady používané na stravovanie. Výzbroj mali rozloženú okolo stanu.“
Prví jedli muži
Stravovanie Vikingov prezentovali Eva Fajčíková a Matúš Skaličan. Mali zásadu, podľa ktorej sa najprv najedli muži a až po nich jedli ženy a deti. „Vikingovia konzumovali napríklad cibuľu, kapustu, bielu repu a mrkvu, z ovocia najmä čerešne, slivky, orechy a rôzne bobuľoviny. Jedli aj chlieb, ale nie taký, aký poznáme dnes, bol plochý, piekol sa na železnej alebo kamennej platni nad ohňom a pridávali sa doň bylinky a semená,“ hovorí Eva Fajčíková.
„Samozrejme, že jedli aj mäso – zo zvierat, ktoré chovali alebo ulovili. Chovali napríklad ovce, kozy, sliepky, psy na lov a mačky proti hlodavcom. V jeseni väčšinu zvierat zabili, aby šetrili na strave a aj preto, že v zime ľahšie uchovávali mäso – sušením, údením aj mrazením v ľade. Pili varené pivo a medovinu,“ vysvetľuje Matúš Skaličan. „Vikingovia robili aj špeciálnu pastu z cesnaku a byliniek, ktorú dávali zjesť raneným bojovníkom. Keď bolo vôňu tejto pasty cítiť z rany, vedeli, že im už nie je pomoci.“
Tému si vybrali sami
Metodicky študentom s výstavou pomáhala Silvia Eliášová, pedagogička na katedre muzeológie. „Tému Vikingov si z piatich navrhnutých tém vybrali sami študenti, vypracovali tiež technický scenár, ideový námet a libreto výstavy. Z koncepčného hľadiska sa projekt pripravoval dva semestre, hovorí Silvia Eliášová.
„Študenti majú za sebou kus práce. Do praxe pretavili všetky teoretické poznatky. Prešli odbornými činnosťami, ktoré obnáša príprava výstav, myslím si, že je to pre nich veľká skúsenosť. Pritom ako tretiaci nie sú ešte ani v polovici svojho štúdia. Ja a moji kolegovia z katedry sme na nich veľmi hrdí.“
Časť zo skupiny študentov UKF, ktorí výstavu pripravili, spolu s vedením katedry.
Hneď pri vstupe do sály návštevníkov víta namaľovaný Viking.
Zuzana Bariaková hovorí o strome života.
Vikingská loď.
Eva Fajčíková a Matúš Skaličan prezentujú stravovanie Vikingov.
Nina Baginová rozpráva o futharku - vikingskej "runovej abecede".
Radka Dováľová a Zuzana Gregová prezentovali vikingské obydlia.
Repliky dobových zbraní a šperkov. FOTKY: (ČE)
