Biskupstvo nechce vytvoriť precedens.
NITRA. Mesto začalo s likvidáciou nelegálnej skládky medzi Janíkovcami a Krškanmi. Úplne ju musí odstrániť do konca októbra na vlastné náklady, pretože pôvodca odpadu je neznámy.
Rozhodol tak obvodný úrad životného prostredia.
Pozemok, na ktorom sa skládka nachádza, patrí cirkvi. Radnica s ňou preto rokuje o spolufinancovaní. V súčasnosti sa zdá, že neúspešne.
Najmä veci z autodielní
„S likvidáciou sme začali začiatkom októbra. Medzitým na skládke pribudol ďalší odpad. Niekto tam priviezol staré okná,“ povedal Jozef Chrenko, riaditeľ Mestských služieb.
Nitrania pritom môžu veľkorozmerný odpad zadarmo uložiť na zberových dvoroch. Mnohí napriak tomu uprednostia čiernu skládku. Veci sem vyvážajú aj firmy. „Najviac je tam odpadu z autodielní a servisov,“ povedal Chrenko.
Na poľnej ceste, kde sa nachádza skládka, sme zastihli dva mechanizmy Mestských služieb. Kontajnery poskytli komunálne služby. Pomáhajú aktivační pracovníci, triedia odpad.
„Náklady na odstránenie skládky budú vyčíslované priebežne. Ku konkrétnej dohode medzi mestom a biskupským úradom o financovaní zatiaľ nedošlo,“ povedal prednosta radnice Igor Kršiak.
Foto: Dušan Tarko
Odpad separujú
Predbežne je na odstránenie skládky a úpravu terénu pripravených 50-tisíc eur.
„Náklady chceme minimalizovať. Preto sa snažíme čo možno najväčšiu časť odpadu vyseparovať podľa jednotlivých komodít či už ručne, alebo strojne,“ povedal Pavol Jakubčin z radnice.
Potvrdil, že po odstránení odpadu chce dať mesto plochu do stavu, aby sa pôda mohla obrábať. „Dúfame, že to zamedzí ďalšej tvorbe skládky.“
Biskupstvo mestu ponúklo, že dá na miesto naviezť ornicu. Na likvidácii skládky sa však podieľať nechce.
Biskupstvo navrhlo rampy
„Podľa zákona o odpadoch je za ilegálnu skládku na území mesta zodpovedný vlastník pozemku len v prípade, ak tam odpad uložil sám, alebo mal z toho prospech, alebo neurobil potrebné opatrenia, aby tomu zabránil. Ani jedna z týchto podmienok nebola splnená,“ reagoval Martin Štofko, biskupský ekonóm.
Poukázal, že v minulosti bola cirkev ochotná postaviť v lokalite rampy, ktoré by obmedzili vjazd áut. Tento návrh ale nebol schválený, pretože ľudia využívajú poľné cesty ako skratku.
Foto: Dušan Tarko
Cirkev nechce precedens
Biskupstvo sa odmieta podieľať na odstránení skládky aj z dôvodu, že nechce vytvoriť precedens, „keďže takýchto problémov máme viacero v rozličných obciach“.
Štofko argumentuje aj finančnou stránkou. „V predmetnom katastri máme približne 40 hektárov pôdy, čo je nájom okolo 2 500 eur ročne. Z vyčíslenej sumy na odstránenie skládky by to znamenalo, že by sme minuli viac ako 10-ročný nájom, a to si skutočne pri všetkom, čo financujeme, nemôžeme dovoliť.“
Štofko dodal, že za všetku pôdu platí cirkev daň z nehnuteľnosti, takže participuje nepriamo aj na financovaní odstránenia skládky.
Kúpia fotopasce
Odpad sa medzi Krškanmi a Janíkovcami hromadí opakovane. Mesto ho dalo naposledy úplne odstrániť v roku 2008.
Do lokalít, kde vznikajú čierne skládky, chce radnica osadiť fotopasce. Kúpi ich približne pätnásť. Do otvoreného priestoru medzi Krškanmi a Janíkovcami sa však fotopasca zrejme umiestniť nedá.
