Ruiny na Zobore sú pozostatkami kedysi rozsiahleho kláštorného komplexu, ktorého počiatky siahajú do 9. storočia. Spolok chce začať s ich obnovou a zakonzervovaním.
NITRA. Nedávno sa stretli členovia a sympatizanti Zoborského skrášľovacieho spolku (ZSS). Spolok, ktorý v Nitre funguje od leta, verejnosti predstavil svoje aktivity. Chce nimi nielen skrášliť a upraviť pozoruhodné lokality mesta, ale hlavne upozorniť na historické a kultúrne skvosty, ktoré v Nitre máme.
Zabezpečia ju proti vandalom
Zoborský skrášľovací spolok sa považuje za pokračovateľa Nitrianskeho skrášľovacieho spolku Chmeľovej doliny, ktorý vznikol v roku 1888. Jeho predsedom bol opát - kanonik Gabriel Ceisel.
„Už vtedy mal 136 členov, o rok neskôr, kedy si názov zmenil na Zoborský skrášľovací spolok, už 198. Hlavnými podporovateľmi jeho aktivít boli nitrianski biskupi, ktorí boli vtedy zároveň županmi,“ hovorí predseda spolku Ján Kratochvíl. „Členské bolo v tom čase jeden forint. Ako v dobových dokumentoch vypátral náš člen Štefan Košovan, za túto sumu ste si vtedy mohli objednať štvorchodové menu.“
Svoje prvé aktivity spolok zameriava na úpravu Svoradovej jaskyne a revitalizáciu ruín Zoborského kláštora. Svoradova jaskyňa dostane podľa predsedu spolku novú, dôstojnejšiu podobu. V roku 1898 ju upravil pôvodný Zoborský skrášľovací spolok – vhodne zabezpečil prístup k jaskyni, osadil na ňu železnú mrežu a do vnútra umiestnil drevený obetný stôl a obraz pustovníkov. Takto Svoradova jaskyňa pretrvala až do roku 1961, kedy niekto zničil vnútorné zariadene. Dnes je v nej prostý železný kríž a na stene maľba s vyobrazením sv. Svorada od Vladimíra Libanta.
„Od Slovenskej správy jaskýň máme povolenie na úpravu tohto miesta a od Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie zas súhlas s vonkajšou úpravou priestoru,“ pokračuje predseda spolku. „K prístupovej ceste vybudujeme zábradlie, jaskyňu vyčistíme a dáme nový obetný stôl. Chceme ho urobiť z takého materiálu, ktorý by odolal zlodejom aj vandalom. Ak budú financie, miesto chceme zabezpečiť aj kamerovým systémom. Zo Svoradovej jaskyne chceme urobiť dôstojné pietne miesto na rozjímanie.“ Práce by chceli stihnúť do 17. júla 2014 – výročia sv. Svorada, patróna Nitry.
Hľadajú podporu verejnosti
Spolok sa chce postarať aj o celkové odkrytie a zakonzervovanie ruín Zoborského kláštora. „Od vedenia Špecializovanej nemocnice sv. Svorada mám plnú moc na záchranu jeho pozostatkov. Celkové náklady dosiahnu státisíce eur, len odborné zakonzervovanie ruín kostola sv. Jozefa, ktorý sa nachádzal v kláštornom komplexe, odhadujeme na zhruba 100-tisíc eur,“ konštatuje Ján Kratochvíl.
V záujme reštaurovania ruín sa spolok obráti na Krajský pamiatkový úrad (KPÚ), ktorému predloží svoj zámer. KPÚ rozhodne, čo a ako ďalej s pozostatkami kláštora. „Naším cieľom je zmobilizovať verejnú mienku, aby ľudia a kompetentné inštitúcie – mesto či Nitriansky samosprávny kraj – pochopili, aké úžasné pamiatky tu máme. Chceme iniciovať aktivity na začatie archeologického výskumu a reštaurovania týchto historických objektov. Je to obrovský projekt možno na desiatky rokov, ktorý si vyžiada nemalé financie,“ zdôvodňuje Kratochvíl.
„Hľadáme ľudí, ktorí by nám pomohli písať žiadosti o granty, len z nich sa dá získať dostatok prostriedkov. Vybudovaním informačného centra a jednotného informačného systému chceme toto miesto ľuďom priblížiť ako jedinečnú kultúrno-historicko-náboženskú a prírodnú lokalitu.“
Benediktíni aj verbisti
Vznik benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore sa podľa archeologických výskumov ruín datuje do 2. polovice 9. storočia. Historici a archeológovia sa zhodujú, že to bolo najneskôr v roku 880. Podľa českého kronikára Kosmasa kráľ Svätopluk zomrel v roku 896 v kláštore na Zobore a kráľ Štefan I. v roku 1006 kláštor obdaroval, čo je aj písomne doložené. Druhý najvýznamnejší opát kláštora Godelfridus je pôvodcom zoborských listín z roku 1111 a 1113. Kláštor zanikol v 1468, zrušil ho kráľ Matej.
V roku 1692 ho obnovil biskup Blažej Jaklin, ktorý do Nitry pozval kamaldulských mníchov. Kláštor v 1783 spolu s mnohými ostatnými zrušil panovník Jozef II. Budovy kláštora potom slúžili na výrobu plátna, ako pohostinstvo, i ako klimatické kúpele pre pľúcne choroby. Neskôr biskup Kmeťko povolal na Zobor verbistov, ktorí tu mali svoj misijný dom v rokoch 1935-1950. Po zrušení kláštorov počas barbarskej noci v roku 1950, keď boli rehoľníci násilne deportovaní a vyhnaní, bol objekt kláštora v roku 1953 zaradený do siete zdravotníckych zariadení.
„Beneditktíni sa riadili mottom Ora et labora - Modli sa a pracuj. Okrem viery v našej oblasti podporovali aj kultúru a vzdelanosť. Učili ľudí pestovať plodiny, medzi inými aj vinič. V kláštore bola nemocnica, škola, overovali sa tu listiny,“ hovorí Ján Kratochvíl. „Z kamandulského kláštora z obdobia baroka sa zachovali mnohé cenné artefakty, napríklad cibórium, obrazy, lavice a podobne.“
(če)
V roku 1692 obnovil kláštor biskup Blažej Jaklin – pozval kamaldulských mníchov.
Kláštor na dobovej fotografii - z poverenia arcibiskupa Karola Kmeťka tu v rokoch 1937 – 1950 pôsobili verbisti.
Budova kláštora dnes.
Pozostatky Zoborského kláštora - obydlí mníchov.
Ruiny kostola sv. Jozefa. FOTKY: ARCHÍV ZSS A MAREK REPÁŇ
