Rada píše básne o stromoch, ktoré ju nabíjajú energiou. V každom z nich cíti dušu, preto rada chodí do lesa a stromy objíma.
NITRA. Príjemný večer s básňami a hudbou strávili návštevníci v spoločnosti Tamary Pribišovej. Študentka UKF mala v Nitre trojitú premiéru – po prvýkrát čítala svoje verše, spievala a hrala a predstavila svoje fotografie. Každý hosť večera dostal „malú ochutnávku“ jej básnického umenia v podobe výberu veršov.
Obdivuje Peteraja a Filana
Rodáčka z Púchova je piatačkou odboru stredoeurópska areálová kultúra. Je najväčšími koníčkami sú poézia, hudba, a fotografovanie. Asi rok a pol píše básne - vyhrala už dve literárne súťaže, hrá na gitare a zhruba päť rokov sa na svet pozerá aj cez fotoobjektív.
„Básní mám vyše sto, píšem o živote, prírode aj o láske. Spočiatku hlavne o nešťastnej, keďže som mala horšie obdobie, teraz o šťastnej láske, lebo som v osobnom živote spokojná a šťastná,“ priznáva Tamara Pribišová.
Z prírody veľmi rada opisuje stromy, ktoré ju nabíjajú energiou. V každom z nich cíti dušu, preto rada chodí do lesa a stromy objíma.
Množstvo napísaných básní by Tamare vystačilo aj na zbierku. Chýba jej však na ňu to podstatné – peniaze. „Zatiaľ som si vlani zo svojich prostriedkov vydala takú svoju provizórnu zbierku Hudba duše. Bolo jej asi 50 kusov, rozdala som ju priateľom a známym,“ prezradila mladá poetka, ktorej obľúbenými autormi sú Kamil Peteraj a Boris Filan. Úplne najradšej má Peterajovu zbierku Voňavé tajomstvá, v ktorej obdivuje majstrove slovné hry a objavné metafory. Rada si ju po večeroch číta a inšpiruje sa ňou.
Najradšej fotí portréty
Tamara s Róbertom Fabšom tvoria pár a asi dva mesiace aj umelecké duo Lille, v ktorom hrajú na gitare a spievajú indie-folk. Pokúšala sa pre nich napísať piesňové texty, ale zistila, že jej to akosi nejde. „Píšem skôr básne, ktoré nemajú pravidelný rým. Máme len dve naše piesne, ostatné sú prevzaté, napríklad od austrálskej dvojice Angus & Julia Stone, ktorej tvorba sa nám veľmi páči.”
Muzikantka a poetka prepadla aj fotografovaniu. Umelecké fotenie ju baví viac ako komerčné, ktoré mu venuje dva roky. „Najradšej robím portréty ľudí, majú osobité čaro a charizmu, ktoré chcem snímkami zachytiť. Prírodu fotím menej, skôr ju nasávam očami.“
Vo svojej umeleckej tvorbe sa Tamara rada inšpiruje, ale vzory vyslovene nemá. Myslí si, že tie nepriamo pobádajú človeka kopírovať. Je lepšie ísť vlastnou cestou.
Autorské Čítanie básní, spojené s výstavou fotografií a koncertom v kaviarni U Anjela pripravilo o. z. Zelená zebra, ktoré dáva šancu prezentovať sa mladým začínajúcim umelcom.
