Do inscenácie tvorcovia namiešali známe vianočné skladby. Majú slovenské texty a zaujímavé aranžmány.
NITRA. Milé, detsky hravé a zároveň až k slzám dojímajúce predstavenie ponúklo Divadlo Andreja Bagara svojou prvou premiérou. Vianočnú spomienku ako dramatizáciu poviedky Trumana Capoteho uviedlo v Štúdiu 25. októbra.
Magickú atmosféru predstaveniu dodala zimne ladená „zasnežená“ scéna, svetlá lampášikov a najmä nádherné vianočné piesne, ktoré si diváci občas pospevovali spolu s hercami.
Darujú si šarkany
Hlavnými hrdinami hry sú 7-ročný chlapec Buddy a jeho takmer 70-ročná teta Sook. Buddy spomína na svoje posledné detské Vianoce s „kamarátkou“, ako svoju tetu u nazýva, a psíkom Queenie. Pečú 31 vianočných koláčikov, na ktoré si celý rok sporia peniaze v peňaženke s korálikmi. U strach vzbudzujúceho Indiána Haha Jonesa si kupujú whisky – spolu s Queeniem sa ňou trochu „zohrejú“, zvyšok ide do koláčikov. Brodia sa zasneženým lesom, z ktorého si domov na starom kočíku prinesú ten najkrajší vianočný stromček. Potajomky si chystajú vianočné darčeky – napriek tomu, že každý sníva o niečom inom, obaja si navzájom darujú šarkany. Pri ich púšťaní na vločkami sa belejúcej oblohe zažijú priam božské chvíle...
Emóciami nabitý príbeh
Dvoch postáv hry sa brilantne zhostili Lenka Barilíková a Marián Viskup. Predviedli sa aj ako výborní speváci. Herečka stvárňuje trochu uletenú, ale milú a srdečnú tetu Sook. „Hrá sa mi veľmi dobre, je to sympatická osôbka. Navyše je príbeh taký dojemný, emóciami nabitý, že je tam čo hrať, aj keď je to v podstate poviedka prenesená na javisko. Veľmi sa teším, že z neho po dlhom čase zaznieva krásna, poetická a metaforická slovenčina. Takýto titul je priam stvorený na predvianočný čas, ľudia sa v dnešnej dobe potrebujú aj dojímať,“ hovorí Lenka Barilíková.
„Keď som bola ja dieťa, mala som to šťastie, že som mala Vianoce dvakrát do roka. Doma sme mali Vianoce so Štedrým dňom 24. decembra a u môjho dedka v Cígeľke rusnácke Vianoce. Veľmi pekné spomienky mám najmä na tie tradičné sviatky u dedka so všetkým zvykmi, bolo to úžasné.“
Postavu Buddyho si zahral Marián Viskup. Vianočný čas má veľmi rád. „Vianoce pre mňa znamenajú spomienky na detstvo, kedy boli tieto sviatky asi najkrajšie a najčarovnejšie. Detská túžba po prekvapení a krásnej atmosfére – to v človeku zostáva stále. Teraz už len čakám, kedy ja budem mať deti, aby som sa s nimi mohol tešiť na Vianoce tak, ako som sa ako malý tešil ja,“ zasmial sa Marián.
Ponúkali koláčikmi
Ako povedal režisér hry a šéfdramaturg DAB Svetozár Sprušanský, sú také dni v roku, keď je človek omnoho citlivejší, akoby sa viac zahľadel do svojho vnútra. „Práve pre takéto chvíle naše divadlo pripravilo Vianočnú spomienku. Verím, že táto krehká rodinná inscenácia pre malých i veľkých vyvolá v divákoch pocit harmónie a upokojenia. K tomu iste prispievajú aj silné herecké výkony oboch protagonistov a krásne vianočné songy, ktoré diváci určite poznajú. Sú však so slovenskými textami a v takom zvláštnom, verím, že príjemnom hudobnom i vokálnom spracovaní.“
Okrem toho, že sa návštevníci inscenácie môžu ponúknuť vianočnými koláčikmi, divákov decembrových predstavení Vianočnej spomienky čaká v závere hry malé prekvapenie...
FOTKY: DALIBOR KRUPKA
