NITRA. Rodáčka zo Šale a bývalá nitrianska poslucháčka SPU Marta Fartelová je známou spisovateľkou. Na konte má osem kníh, ktoré hovoria najmä o medziľudských vzťahoch – priateľstve, láske, nádeji, sklamaniach i trápeniach.
Hoci literatúru bližšie neštudovala, stala sa jej životnou potrebou a potešením. Ako autorka vraví, písať začala najmä preto, aby zo seba dostala nahromadené emócie.
Spolieha sa na pamäť
Marta Fartelová už odmala veľmi rada čítala a to jej zostalo dodnes, i keď má na to už menej času. Viac sa venuje svojej najväčšej záľube – písaniu. Tvorí najmä večer, po práci. Svoj tichý kútik nepotrebuje, keď píše, dokáže „vypnúť“, ponoriť sa do príbehu a svoje okolie vôbec nevnímať.
Autorka už 18 rokov robí vo firme, ktorá sa zaoberá distribúciou ložísk. Literárna tvorba je teda akýmsi vyvážením a kompenzáciou technicky zameraného zamestnania.
Debutovala v roku 2007 knihou Chuť lesných jahôd, nasledovali tituly Priveľa šťastia, Vo víre života a ďalšie, pričom rad svojich románov tento rok doplnila novinkou Črepiny spomienok.
Názvy kníh Marta Fartelová vymýšľa počas písania príbehov – väčšinou je to nejaké zaujímavé slovné spojenie, ktoré vyplynie z deja. „Zo začiatku to však bolo veľké trápenie, vydavateľ mi s názvami pomáhal, nešlo mi to,“ prezrádza autorka.
Keď jej napadne dobrá myšlienka hoci aj v práci, nemá vo zvyku si ju hneď zapísať. Spolieha sa na to, že si ju uloží do pamäti. „Myšlienky mi veru občas ulietajú k príbehu, ktorý práve píšem, najmä keď šoférujem. Bývame v Stupave - ja každý deň chodím za prácou do Bratislavy a tiež veľa služobne cestujem, takže najviac kníh asi napíšem „v hlave“ počas cesty autom.“
Väčšinou sa končia happyendom
Autorkine knihy sú zo života. Autobiografia v nich úplne nie je, aj keď občas použije do príbehu niečo, čo zažili jej priatelia a známi. „Rozoberám v nich hlavne rôzne spoločenské témy, napríklad psychické choroby, opustené deti, drogy, neveru a podobne. Hlavnými postavami sú prevažne ženy a rodina. Väčšinou sa moje knihy končia happyendom, ale niektorým nechávam aj otvorené konce,“ hovorí spisovateľka.
„Mojím prvým kritikom je moja mama, prelúskala všetky moje knižky, ako jediná ich dokonca čítala ešte predtým, ako som ich poslala vydavateľovi. Opraví mi zopár gramatických chýb, ale do textu mi prakticky nezasahuje. Na detaily si nepotrpí, má rada, keď ju príbeh drží v napätí. Manžel moje knihy spočiatku tiež čítal, teraz už ani nie, keďže to nie je úplne jeho štýl. Staršia 15-ročná dcéra moje knihy číta, doteraz sa jej všetky páčili, menšia 8-ročná tiež rada číta, ale moje príbehy ešte nie. Obe majú literatúru veľmi rady, vždy som im večer pred spaním čítavala, mladšej dcére čítam dodnes, je to taký náš večerný rituál.“
Túži napísať detektívku
Ako čitateľka má Fartelová dosť široký záber. Rada číta detektívky, ženské romány, historické príbehy, cez svoju dcéra sa dostala aj k čítaniu sci-fi kníh. K jej obľúbeným autorom patria Nicolas Sparks, Isabel Allende, zo slovenských Dominik Dán či Hana Zelinová.
„Mojím snom je raz napísať detektívku, len neviem, či by som mala toľko trpezlivosti poskladať ten príbeh. No dúfam, že sa mi to raz podarí,“ dodala Marta Fartelová.
