NITRA. Prestížny fotografický titul udelila Medzinárodná federácia fotografického umenia (FIAP) so sídlom v Paríži fotografovi z Topoľčianok. Radimír Siklienka sa ako jeden z mála Slovákov stal nositeľom titulu AFIAP (Artiste de la Fédération Internationale de l´Art Photographique). Tento titul katapultoval fotografa z nášho regiónu medzi svetovú fotografickú ligu. V dlhoročnej histórii udeľovania prestížneho titulu sú asi iba dve desiatky slovenských fotografov, ktorí dostali rovnaké ocenenie.
FIAP je medzinárodná mimovládna organizácia pre umeleckú fotografiu spadajúca pod UNESCO. Vznikla v roku 1950 a venuje sa podpore a propagácii fotografického umenia vo všetkých podobách. Združuje 86 krajín a viac ako milión fotografov z celého sveta.
Snímky na svetových salónoch
Podľa kritérií, ktoré si federácia stanovila, môže titul AFIAP dostať iba fotograf, ktorého práce akceptujú na 15 medzinárodných fotografických salónoch. Snímky na vypísanú tému hodnotí vždy medzinárodná porota. Ďalšou poistkou zaručujúcou objektivitu hodnotenia je podmienka, že fotografické práce musia akceptovať salóny v najmenej ôsmich rôznych štátoch.
To Radimír Siklienka splnil. Jeho práce sa dostali na prestížne salóny v krajinách ako je Singapur, Austrália, Argentína, Egypt či Ukrajina. V poslednej spomínanej krajine získal fotograf len nedávno zlatú medailu na tamojšom salóne. Udelili mu ju za fotografiu zachytávajúcu súboj myšiakov. Autor získal najvyššiu cenu v silnej konkurencii stoviek iných fotografov, ktorí na medzinárodný salón zaslali tisícky fotiek.
„Je to morálne povzbudenie do ďalšej práce. Človek si takto aspoň overí svoje fotografické videnie a myslenie a na katalógoch zo salónov zistí, aká fotografia je zaujímavá. U každého to zvyšuje fotografické cítenie a obohatí to aj tvorbu jednotlivých autorov,“ hovorí ocenený fotograf.
Oceňovaný fotograf Radimír Siklienka.
Fotiť znamená mať inštinkt poľovníka
Radimír Siklienka na medzinárodných fotografických salónoch okrem seba zastupoval aj Slovensko. Jeho fotky sa stali takpovediac svetovým dedičstvom, pretože práce každého autora, ktorému federácia udelí niektorý z titulov, putujú do depozitu Musée de l´Elysée vo švajčiarskom Lausanne. Každá členská krajina má právo zapožičať si z tohto archívu snímky, aby ich mohla prezentovať na svojich výstavách.
Témy pre fotografov zadáva federácia rôzne. Často sa objavuje príroda, cestovanie, nie je však výnimkou, ak do súťaží zahrnú aj fotožurnalizmus.
A práve snímkami v prírode je Radimír Siklienka, šéf Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, známy. „Je pre mňa určitý spôsob relaxu, keď som vonku a špekulujem, ako sa dostať čo najbližšie k rôznym druhom vtáctva a zveri. Hoci nie som poľovník, je v tom čosi ako poľovnícky inštinkt. Len s tým rozdielom oproti poľovníkovi, že keď sa mi podarí dobrý záber, odchádzam ja aj zver. Vlk je sýty, aj ovca celá,“ hovorí so smiechom fotograf.
Príroda a dlhé hodiny strávené čakaním na správny moment, v ktorom treba stlačiť spúšť, priniesli pánovi Radimírovi mnohé silné zážitky z blízkeho stretnutia s najrozmanitejšími živočíchmi. Rád spomína napríklad na fotenie kolibríka v americkom Colorade. Zachytiť život maličkého pestrého vtáčika bol vždy jedným zo snov topoľčianskeho fotografa. K nezabudnuteľným patrili aj stretnutia s mačkou divou, líškami, jeleňmi či sojkami.
Útek pred rozzúrenými býkmi
Niekedy striehnutie na správny záber prináša aj kuriózne situácie. K takým patrí vyčkávanie na mláďa kuvika zemného, ktorého Radimír Siklienka fotografoval v Spojených štátoch. Tieto zvieratká hniezdia v norách, často zalezú do dier po sysľoch. „Kuvika zemného sme fotili na jednom pasienku. Preskočili sme ohradu, zamaskovali sa a fotili zo zeme. Keď rodičia prišli s potravou, mladé pekne vyliezli z hniezda a obzerali sa okolo seba.“
Lenže. Vo fotografickom ošiali si nikto nevšimol, že okrem kuvika odniekiaľ vyliezla aj skupinka kráv a býkov. A tým sa prítomnosť fotografov v ich rajóne rozhodne nepáčila, čo aj patrične dali najavo. Dokumentaristi si len tak-tak pobrali aspoň svoje aparáty, ostatné veci nechali napospas masívnym stvoreniam a dlhú chvíľu čakali, kým nahnevané býky odpochodujú. „Býk naznačoval útok a nám vtedy nebolo všetko jedno,“ spomína Radimír Siklienka.
Najlepšie fotky sú tie, ktoré neodfotíte
Podľa fotografa, ktorý sa špecializuje hlavne na faunu, človek v prírode mnohé veci vidí a ešte viac ich aj pochopí. „Nepoznám lepší spôsob trávenia voľného času.“
Serióznejšiemu a systematickému foteniu sa Radimír Siklienka venuje zhruba osem rokov, no fotí už od svojich desiatich. S nostalgiou spomína, ako sa kedysi čakávalo v tmavej komore, aký obrázok sa nakoniec na papieri objaví. Dnes, v čase digitálov, je fotenie o niečom úplne inom.
Čo by podľa oceneného fotografa mal mať správny fotograf? „Citlivé oko, fotografické myslenie, kvalitnú fototechniku, znalosti z odboru, ktorý fotí aj zo samotného fotografovania. A pohotovosť, pretože veci v prírode sa dejú veľmi rýchlo. Ako povedal nedávno zosnulý Tibor Huszár – najlepšie fotky sú práve tie, ktoré neodfotíte. Treba preto chodiť často von, zvýši sa tým šanca, že odfotíte niečo naozaj pútavé.“
Prinášame niektoré snímky Radimíra Siklienku
Súboj myšiakov získal zlatú medailu na medzinárodnom fotosalóne v Ukrajine.
Portrét haje červenej ocenili bronzovou medailou FIAP na medzinárodnom fotosalóne v Turecku.
Naháňačka sojok bodovala na fotosalóne vo Francúzsku.
Kuvik zemný. Pri jeho fotení v amerických prériách si nevšimli nazúrených býkov.
Fotenie kolibríka patrilo k najväčším zážitkom fotografa Radimíra Siklienku.
