Rozvrh nitrianskeho žiaka neobsahuje mediálnu výchovu. Učitelia sa jej venujú okrajovo, výchova zostáva na rodičoch. Výnimkou je jedna škola.
NITRA. Narušenie morálnych hodnôt, podpora násilia a promiskuity, ale aj skreslený obraz o svete sú najčastejšie dôsledky plynúce z programov televíznych staníc. Mediálna výchova by mala okrem iného žiakov naučiť kriticky vnímať televíziu. Nitrianske školy v tomto smere ale zaostávajú.
S modernou dobou prichádzajú nové hrozby. Niektoré domácnosti vlastnia viacero televízorov, ktoré rodičia zvyknú dávať aj do detskej izby. Spolu s počítačom sa tak naskytujú deťom možnosti, ktoré staršie generácie nemali a ktoré predtým rodičia nemuseli riešiť.
Reality show a kriminálky
„Žiaľ, v dnešnej dobe nie je nič výnimočné vidieť v poobedňajších hodinách seriály, kde je veľa násilia, tematika drog, alkoholu a aj tehotenstvo mladistvých,“ povedala Andrea Antalová, školská psychologička z Nitry. „Vytvára sa mylná predstava, že to, čo deti pozerajú, je normálne a že takto to vo svete chodí.“
Deti obvykle prichádzajú zo škôl okolo tretej hodiny. Slovenské televízie v tento čas preferujú vysielanie kriminálok, reality show a akčných seriálov, ktoré v sebe skrývajú mnoho negatív pre detské publikum. „Reality show má pravdepodobne najväčší vplyv na deti, lebo ´hrdinami´ nie sú herci, ale bežní ľudia. Mládež sa vžíva do ich kože a osvojuje si ich hodnoty, ktoré nie sú v týchto formátoch veľmi pozitívne,“ dodala Antalová.
Veľa záleží aj od osobnosti dieťaťa, jeho postoja a vnímania. „Televíziu sleduje, ale snažíme sa, aby to bolo primerané k jeho veku. A keď už aj vidí v televízore alebo v hrách strieľanie a bitie, na ulici to neopakuje. Vie rozoznať, že v skutočnosti to robiť nemá,“ povedala Ľubica Libovská, matka druháka Patrika.
Jedna z tridsiatich
Mediálnu výchovu ako plnohodnotný predmet nevyučuje takmer žiadna základná, stredná škola a ani gymnázium. Z tridsiatich opýtaných škôl, dedinských aj mestských, odpovedalo dvanásť. Jedenásť priznalo, že mediálnu výchovu nevyučuje alebo ju zaradilo iba do prierezových tém.
Ako samostatný predmet je to nadštandard, ktorý školy môžu, ale nemusia zaradiť do učebných osnov. Mnohé pedagogické inštitúcie ho však odporúčajú.
Jedinou školou v nitrianskom regióne, ktorá sa rozhodla predmet zaviesť, je Stredná zdravotnícka škola na Farskej ulici v Nitre. Potvrdila to Eva Grófová, zástupkyňa riaditeľky.
Žiakom by ale mediálna výchova výrazne pomohla na prvom a druhom stupni základných škôl. Vo vyšších ročníkoch sa požadovaný efekt čiastočne stráca. K podobnému názoru sa prikláňa aj školská psychologička: „Na základnej škole má výchova veľmi veľkú hodnotu. No na strednej by to žiaci brali ako záťaž, ako o jednu hodinu navyše v škole. Pre túto vekovú skupinu by bolo lepšie niečo tvorivé. Preventívne programy alebo prednášky prepojené so zážitkovým učením.“
Problematike sa učitelia venujú v prierezových témach, ktoré sú povinnou súčasťou vzdelávania. V nich médiá rozoberajú v rámci iných predmetov, akými sú napríklad slovenský jazyk alebo občianska výchova.
„Kritickému hodnoteniu kvality médií sa venujeme v rámci predmetu kresťanská etika,“ povedal Karol Žák, riaditeľ Gymnázia sv. Cyrila a Metoda v Nitre. „Predmet mediálna výchova na našej škole nevyučujeme,“ vyjadrila sa zástupkyňa riaditeľa Erika Kupková zo Základnej školy na Fatranskej ulici v Nitre.
Škola alebo rodičia?
V dobe rastúceho vplyvu médií je potrebné zvyšovať mediálnu gramotnosť detí. Rodičia by prijali, keby školy predmet zavedú.
Hlavným vzorom a učiteľom dieťaťa je však rodič. Vzniká tu priestor na rovnakú polemiku ako v prípade sexuálnej výchovy. „Najlepšia by bola kombinácia. Aj škola, aj rodičia, ale to je zrejme nemožné,“ dodala Libovská.
Autor: Adrián Berecz
