„Slúžkovské izby" dnes často bývajú prenajaté študentom a mladým ľuďom pracujúcim mimo svojho bydliska. I v tomto prípade presakuje do medziľudských vzťahov akt závislosti či podriadenosti.
NITRA. Izba pre slúžku je názov novej výstavy v Nitrianskej galérii. Vernisáž bude vo štvrtok 21. 11. o 17. hodine v Galérii mladých.
Ide o projekt českých umelcov Markéty Magidovej a Jana Pfeiffera. Mladí autori pripravili pre špecifický priestor Galérie mladých sériu diel, ktoré vznikli vo vzájomnom dialógu.
„Východiskom realizácie Markéty Magidovej a Jana Pfeiffera je analýza sociálnych a priestorových hraníc. Ústredným motívom je mocenský vzťah, vyjadrený prostredníctvom existencie slúžkovskej izby a jej umiestnenia v dispozícii meštianskeho domu. Site-specific projekt je založený na vyjadrení protikladov podradenosti a nadradenosti,“ približuje výstavu kurátorka Lýdia Pribišová.
„Výstavný priestor je rozdelený na dve protikladné časti: prvá miestnosť je tmavá, priestorovo prázdna, odkazujúca na priestory obývané služobníctvom. Druhá svetlá, majestátna, s trónom ako symbolom moci, reprezentuje prevahu a nadriadenosť. Obe miestnosti prepája oblúkovitá membrána, ktorá zhmotňuje, avšak i necháva priepustnými neviditeľné spoločenské bariéry.“
Izba pre slúžku je zástupným príkladom mnohých ďalších situácií sociálnej izolácie. Rola slúžky v rodine bola ambivalentná, podobne ako dispozícia jej izbičky. Mala sa starať o pohodlie rodiny, mala byť stále nápomocná, ale zároveň nesmela narušovať jej život.
Podľa Pribišovej rozmery izby pre slúžku bývajú čo najmenšej možnej veľkosti. Tieto izby, často schované v priestoroch bytu na spôsob apendixu, dostali v súčasnom období ďalší význam: mnohokrát bývajú prenajaté študentom a mladým ľuďom pracujúcim mimo svojho bydliska. I v tomto prípade presakuje do medziľudských vzťahov akt závislosti či podriadenosti.
„Sociálne hranice vo vnútri spoločnosti fungujú veľmi podobne ako v rodine so slúžkou, a aj urbanistické usporiadanie miest vyjadruje danú spoločenskú hierarchiu. Rôzne spoločnosti majú rôzne typy spoločenských poriadkov a viditeľných i neviditeľných hraníc. Nemožnosť niektoré z nich prekročiť sa prekonáva v predstavách, v možnosti prekrútiť alebo prelomiť danú skutočnosť. Projekt je teda i pojednaním o rôznych podobách medziľudských vzťahov,“ dodala Pribišová.
Autor: re
