Šokujúce odhalenia o temných finančných machináciách na trnavskej arcidiecéze a o mocenskom boji v cirkvi, ktorý svojou skazenosťou skôr pripomína špinavú politiku ako Kristovu nevestu. A zároveň ľudský príbeh Róberta Bezáka, ktorého cirkev najskôr katapultovala na post arcibiskupa a po troch rokoch mu úrad odňala – bez akejkoľvek námahy vysvetliť veriacim jeho strmhlavý pád. To ponúka kniha Róbert Bezák: Vyznanie, ktorú na základe viac ako 128 hodín rozhovorov s biskupom napísala Marie Vrabcová, novinárka žijúca v Čechynciach v Nitrianskom okrese. „Táto kniha, to som ja,“ povedal o jej diele Róbert Bezák. Arcibiskup bez biskupstva čitateľovi nenútene dokazuje, že zachovať si hodnoty a charakter si človek môže za každých okolností, aj vtedy, keď ho opustia najbližší a zrúti sa mu celý svet.
Z čoho sa vo vašej knihe vyznáva biskup Róbert Bezák?
- Zo svojej bolesti z poníženia, z opustenosti a z izolácie. Ale aj z viery a nádeje, že Boh má svoje cesty ako nás aj cez utrpenie priviesť k sebe.
Bolo ťažké biskupa presvedčiť, aby sa v rozhovoroch s vami 'vyspovedal' takpovediac pred očami celého Slovenska?
- Nepresviedčala som ho, bolo to jeho rozhodnutie a výsledok dlhých hlbokých a úprimných rozhovorov. Asi len ten, kto aj sám zažil podobné vytesnenie na okraj pochopí, aké je oslobodzujúce vypovedať, čo ho ťaží.
Dodnes nie je celkom jasné, čo sa v prípade Bezák skutočne stalo. Cirkev mlčí, čím nahráva špekuláciám. Bude čitateľovi po prečítaní Vyznania zrejmejšie, prečo arcibiskup za ponižujúcich okolností vlani v lete opustil svoj úrad?
- V knihe sú aj verejnosťou doteraz nepoznané fakty, ale odhaľuje najmä súvislosti a čo je ešte dôležitejšie, prežívanie arcibiskupa Bezáka. Už od začiatku som túto kauzu ponímala tak, že za všetkými číslami a faktami je aj človek so svojou bolesťou, a to je ešte dôležitejšie ako príbeh, ktorý vidíme všetci.
Kniha natvrdo menuje konkrétne osoby a ich nie veľmi lichotivé skutky. Rátate s tým, že aj odozva týchto ľudí môže byť tvrdá?
- Skôr rátam s tým, že dotknutí a menovaní sa zatvária, že tú knihu nečítali, nevedia o nej a nemajú dôvod na ňu reagovať.
Na tlačovke ste povedali, že objektivita nemusí nevyhnutne znamenať ustrnutie kdesi uprostred, ale že pravda môže byť na jednej strane. Ako viete, že pravda je práve na Bezákovej strane?
- Lebo to, čo stihol spraviť na arcibiskupskom úrade, svedčilo o čestných úmysloch. A ani po odvolaní nič nezakrýval a nikdy si neprotirečil. Takáto zhoda slov a skutkov je na Slovensku veľmi vzácna a ľudia by ju mali rozpoznať. Nielen v jeho, ale najmä vo vlastnom záujme.
Hovoríte, že dôstojnosť človeka a pravda sú dôležitejšie ako systém, ktorý sa tvári, že sám má pravdu a je nad človekom. Arcibiskup sa pustil do boja so spletitým systémom a vy pripúšťate, že zatiaľ nevyhral. To neznie veľmi optimisticky...
- Nie, ale napriek tomu verím, že vďaka nemu sa ten systém začína meniť. Veriaci si vďaka Róbertovi Bezákovi uvedomujú, že sú súčasťou cirkvi, majú právo pýtať sa a povedať svoj názor. Možno práve toto bolo jeho poslaním.
Neskončí sa celý tento príbeh nakoniec podobne, ako mnohé iné o boji jednotlivca a mašinérie? A síce tak, že systém toho nepohodlného zo svojich radov vypudí a karavána pôjde ďalej? Veď aj Bezákov odchod kamsi do zahraničného kláštora ako keby tomu nasvedčoval...
- Na Slovensku je to príznačné, toto je krajina bez následkov, či už v politike alebo v cirkvi. Ale ja napriek tomu verím, že odkaz arcibiskupa Bezáka o sile pravdy a ľudskej dôstojnosti je silnejší a dôležitejší, než aby upadol do zabudnutia.
"Táto kniha, to som ja," povedal o diele Marie Vrabcovej arcibiskup Bezák.
FOTO - TIBOR SOMOGYI
Biskup Bezák po tom všetko ostáva v cirkvi. Je v tom rozhodnutí jeho naivita, trucpodnik alebo niečo iné?
- Je v tom len hlboká a silná viera človeka, ktorý celý svoj život dal tomuto spoločenstvu a je presvedčený, že Boh je väčší ako katolícka cirkev a omnoho väčší ako Konferencia biskupov Slovenska alebo Trnavská arcidiecéza.
Rozhovory vychádzajú len pár týždňov pred odchodom Bezáka zo Slovenska. Zanechávajú tu odkaz mnohým veriacim, ktorí cítia, že biskupovi cirkev ukrivdila. Aký je to odkaz?
- Že dobro je silnejšie ako zlo a pravda vždy zažiari, aj keď sa zdá, že bola pokorená.
Vyznanie je vašou druhou knihou. Prvú ste venovali kauze Hedvigy Malinovej. Mená Malinová a Bezák na Slovensku nechajú len málokoho chladným. Vidíte nejakú podobnosť medzi osudmi bývalej študentky a bývalého arcibiskupa?
- Obaja sa museli vyrovnať s praktikami moci, či už svetskej, alebo cirkevnej. V ich príbehoch nájdete rovnaké prístupy ako človeka a jednotlivca ignorovať, zahrávať si s ním, trápiť ho. Ani pri Hedvige, ani tu sa nebude štát, ani Vatikán ospravedlňovať, lebo systém si nikdy neprizná chybu. Systém sa neospravedlňuje. Zostane len zabudnutý, ponížený človek.
Marie Vrabcová
Narodila sa v roku 1970 v Prahe. Študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Krátky čas pracovala pre regionálne noviny v Nitre. Od roku 1998 je reportérkou denníka Új Szó a týždenníka Vasárnap, ktoré podobne ako denník SME či regionálne tituly MY patria vydavateľskému domu Petit Press. V roku 2010 vyšla Vrabcovej prvá kniha o kauze Hedvigy Malinovej.
Tomáš Holúbek
