NITRA. Milana Vigláša, ktorý pomáhal ľuďom získať podporu v nezamestnanosti, krajský súd opäť uznal vinným. Dostal rovnaký trest ako naposledy.
Rozsudok vyniesli v jeho neprítomnosti, Vigláš z finančných dôvodov nepricestoval. Žije v Írsku.
Prokurátor sa vzdal odvolania, obžalovaný sa vyjadrí po doručení rozsudku. V kauze je už tretí v poradí. Dva predchádzajúce zrušil Najvyšší súd.
Trest mu mimoriadne znížili
Za návod k trestnému činu podvodu a prijímanie úplatku dostal Milan Vigláš dvojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou tri roky. Okrem toho musí zaplatiť 3300 eur, ktoré pripadnú štátu.
Ak nezaplatí, odsedí si náhradný ročný trest vo väzení. „Jeho trestná činnosť viedla k majetkovému obohateniu v dvoch formách, ktoré sú v našom prostredí chápané ako nemorálne,“ zdôvodnil predseda senátu Stanislav Libant.
Trest odňatia slobody je podstatne nižší ako v roku 2007, kedy Vigláša odsúdili po prvý raz. Dostal vtedy 6,5 roka nepodmienečne. Súd mu trest mimoriadne znížil, pretože od spáchania žalovaných skutkov prešlo už šestnásť rokov.
Aktuálny rozsudok je totožný s druhým v poradí z roku 2011. Zmenili sa len niektoré ustanovenia týkajúce sa skutkovej podstaty podvodu a odsek, podľa ktorého Viglášovi zmiernili trest.
„Boli to formálne nedostatky, vznikli v súvislosti s tým, že sa menil trestný zákon,“ povedal predseda senátu.
Štát s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske právne konanie. Zdôvodnil to nemožnosťou detailného zistenia, ktorá hodnota bola uhradená a ktorá nie. Libant povedal, že keby skúmali škodu, konanie by sa natiahlo na ďalšie desaťročie.
Súd: Navádzal k podvodu
Vigláš bol v minulosti riaditeľom nitrianskeho úradu práce. Po odchode napísal Príručku z kuchyne úradu práce. Radil v nej nezamestnaným postupy, „ktoré predtým využívali len vyvolení“, aby získali vyššiu podporu.
Založil aj Agentúru na pomoc a podporu, ktorá sídlila v budove úradu práce na Nábreží mládeže v Nitre. Od 1. júla 1997 do 16. apríla 1999 v nej podľa rozsudku krátkodobo zamestnal celkom 265 ľudí. Umožnil im tak získať podporu v nezamestnanosti, na ktorú by inak nemali nárok. Súd to kvalifikoval ako návod k trestnému činu podvodu.
Úplatkárstva sa mal Vigláš dopustiť tým, že od týchto ľudí zobral poplatok „pod zámienkou školenia“. Celkovo mal prijať 24 396 eur.
Výška poplatku závisela od toho, aký mesačný plat napísal zamestnancom do zmluvy. K výplate mzdy však v skutočnosti nedošlo.
Ľuďom to neprekážalo, po niekoľkých dňoch práce u Vigláša išli na úrad práce a dostali podpory v nezamestnanosti. Mali na ne nárok, pretože Vigláš za nich odviedol poistenie v nezamestnanosti.
„Okresný úrad práce im vyplatil celkom 267 557 eur,“ píše sa v rozsudku. Časť peňazí už získal štát späť - peniaze mu vrátili poberatelia podpory.
Ešte v septembri Vigláš veril, že ho súd spod obžaloby oslobodí. Foto: (mh)
Legislatívna diera
Vigláš od začiatku tvrdí, že trestný čin nespáchal, využil len legislatívnu dieru. Jeho obhajca žiadal, aby ho súd spod obžaloby oslobodil: „Vina mu nebola ničím preukázaná. Nebolo preukázané, že by uzatváral fiktívne pracovné pomery.“
Pôvodne aj polícia a prokuratúra dospeli k záveru, že nejde o trestný čin a dokonca ani o priestupok. Potom sa vo veci údajne angažovalo ministerstvo práce a Vigláša začali trestne stíhať.
Krajský súd sa opakovane zaoberal aj otázkou, či zamestnanci pre Vigláša naozaj pracovali, alebo išlo len o fiktívny pracovný pomer. Svedkovia vypovedali rôzne, niektorí menili výpovede.
Nejednotný štát
Zarážajúce je, že proti ľuďom, ktorí získali vďaka Viglášovi podporu v nezamestnanosti, nekonal štát jednotne.
O približne tretinu z nich sa polícia vôbec nezaujímala a nemuseli ani vrátiť podpory v nezamestnanosti. Iní ich vrátiť museli a boli navyše odsúdení, prípadne bolo voči nim trestné stíhanie podmienečne zastavené.
Podmienečne ho zastavili aj v prípade Evy, ktorá sa na polícii priznala k podvodu. Na súde sa ale vyjadrila, že pre Vigláša skutočne pracovala. Súd ju na žiadosť obžalovaného opäť predvolal, odmietla však vypovedať, na čo má zo zákona právo.
Opakovane musela na súd prísť aj bývalá Viglášova družka. Potvrdila, že Vigláš ľuďom nikdy nehovoril, že ich zamestnáva len fiktívne. „Dával si pozor, aby dodržal zákony, nikdy by nepovedal, že nemusia vykonávať žiadnu prácu.“
Ako sme už spomenuli, ľudia výplatu od Vigláša nedostali a ani ju nečakali. Cieľom bolo získať podporu v nezamestnanosti.
