V dome smútku má byť stála expozícia pripomínajúca život Židov.
ZLATÉ MORAVCE. Ešte v roku 1939 tvorili štvrtinu mesta, no po masovom vyvražďovaní v druhej svetovej vojne počet Židov dramaticky klesal. Dnes už v meste nežije ani jeden z niekdajších 700 židovských obyvateľov.
Pustli nielen domy a pracoviská židovských obyvateľov, ale aj miesto, na ktorom odpočívali ich zosnulí. Židovský cintorín naposledy zažil pohreb v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. S odchodom posledného Žida z mesta pustol a zarastal.
Súčasníci nezabudli
Na kedysi významnú časť obyvateľstva ale súčasníci nezabudli ani po vynútenom odchode Židov. V meste sa zrodili viaceré iniciatívy, ktoré pripomenú ich význam pre Zlaté Moravce.
Stojí za nimi mestský poslanec Ľudovít Chládek s partiou nadšencov, ktorým história mesta – i keď pohnutá – nie je ľahostajná. Chládek si napríklad nechal mestským parlamentom odobriť pamätnú tabuľu. Ako súčasť tohtoročných osláv 900. výročia od prvej písomnej zmienky o meste ju majú osadiť na dome rabína Schlesingera, ktorý viedol židovskú náboženskú obec. Na rovnakom dome už má svoju tabuľu aj Janko Kráľ, búrlivácky štúrovský básnik a národný buditeľ, ktorého pochovali práve v Zlatých Moravciach.
„Tabuľa má byť poďakovaním spoluobčanom židovského pôvodu za všetko, čo pre rozvoj mesto urobili, keď tu žili,“ povedal Chládek. Zlatomoravskí Židia vynikali najmä ako obchodníci, výrobcovia, majitelia podnikov, ale uplatnili sa aj ako lekári.
Zabudnutý cintorín
Jednou z iniciatív je aj obnovenie zabudnutého židovského cintorína, ktorý leží učupený pod Martinským brehom. Vznikol v druhej polovici 19. storočia, čitateľné náhrobky prezrádzajú, že prvé pohreby sa tu uskutočnili okolo roku 1875. Naopak, posledné na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. Toto obdobie zodpovedá dobe, kedy sa zo Zlatých Moraviec vysťahovali aj poslední Židia. Tí, čo prežili vojnové besnenie, odišli zväčša do zahraničia, najčastejšie do Izraela.
Ich predkovia ležia na zabudnutom cintoríne, na ktorom je asi 250 pomníkov. Ďalšie zhruba dve desiatky ukradli neznámi páchatelia.
Cintorín je v zlom stave. Hneď pri vstupe je dom smútku, ktorý je bez strechy. Budova sa rozpadáva. Najlepšie na tom nie sú ani pomníky, mnohé sú zvalené, poškodené alebo prevrátené.
Vznikne zoznam náhrobkov
Skupina dobrovoľníkov sa chystá dať cintorín do poriadku. Okrem odstránenia náletových drevín a pokosenia vysokej trávy chcú dobrovoľníci upraviť aj náhrobné kamene tak, aby v čo najväčšej miere pripomínali pôvodný cintorín.
„Spravíme tiež evidenciu hrobov, aby bolo jasné, kto je tu pochovaný. Na internetovej stránke zverejníme fotku každého pomníka aj so stručným popisom. Namontujeme tu aj kameru, ktorá bude snímať cintorín a pôsobiť preventívne voči vandalom,“ povedal Chládek.
Na cintoríne by dobrovoľníci chceli vynoviť dom smútku, ktorému dnes chýba strecha. Podľa predstáv iniciátorov obnovy cintorína by na mieste mohla byť stála expozícia s fotografiami, dokumentmi a predmetmi, ktoré priblížia životy a osudy miestnych Židov.
Žid z Moraviec prerazil vo svete
Medzi Židmi, ktorí sa vysťahovali zo Zlatých Moraviec, bol aj Imrich Chlamtač. Na budúci rok uplynie od odchodu jeho rodiny pol storočia. Živo si na ten októbrový deň spomína Juraj Šabík, ktorý s Chlamtačom sedel deväť rokov v jednej lavici na základnej škole. „Bola sobota a ja som bol práve na hríboch, ktoré rástli všade okolo,“ spomína na deň, keď sa Imrich prišiel rozlúčiť. Spolužiaka Juraja ale doma nezastihol, odkaz od Imra mu odovzdali rodičia. Osud oddelil dvoch spolužiakov na štvrť storočia – Juro nevidel Imra od jeho odchodu v jeseni 1964 až do roku 1990, kedy Chlamtač prišiel do mesta aj so svojou rodinou. Na mesto ani na región nikdy nezanevrel, hoci jeho rodina si v tejto časti Európy veľa vytrpela. Podľa rozprávania Juraja Šabíka sa Imrichova sestra narodila v Osvienčime. Manžel Imrichovej matky Kláry v koncentráku zomrel. Klára sa druhý raz vydala a s manželom mala syna Imricha. Húževnatý chlapec, podľa Šabíka najbystrejší z celej 35-člennej triedy, sa vo svete nestratil. Naučil sa sedem jazykov, roky pôsobil ako vedec a podnikateľ v Amerike. Dnes je profesorom na univerzite v Trente a prezidentom Európskej aliancie pre inovácie.
Tomáš Holúbek
