Jan aj Markéta tému slúžkovských izieb mapovali aj cez internet. Zistili, že domy či byty s takýmito izbami ešte stavajú v Indi.
NITRA. Mladí českí umelci sa v Galérii mladých podpísali pod projekt Izba pre slúžku. Výstavou, ktorá potrvá do 26. januára Markéta Magidová a Jan Pfeiffer samostatnými i spoločnými dielami reflektujú problematiku podriadenosti a nadradenosti a sociálne vymedzených hraníc.
Pražskí autori vytvorili inštalácie, ktorými zariadili akými model izby pre slúžku, oddelenej ale zároveň prepojenej s priestormi „pre panstvo“. Už farebnosť naznačuje, ktorá časť komu patrí – slúžkovskej časti temnejšia modrá, tej druhej jasná so svetlými odtieňmi farieb.
Moment blízkosti i vzdialenosti
„Náš projekt s Markétou vznikal asi rok. Schádzali sme sa spolu a vzájomnou diskusiou sme prišli na myšlienku delenia priestoru a vzniku viacerých hierarchií. Z tohto vyplynul náš spoločný nápad na projekt Izba pre slúžku,“ vysvetľuje Jan Pfeiffer. „Za týmto nápadom stoja aj moje vlastné skúsenosti, keď som hľadal bývanie a bol sa pozrieť vo viacerých starších bytoch. Videl som tu tie malé izby, predtým určené slúžkam, ktoré sa dnes využívajú na iné účely. Fascinovalo ma na nich, že sa nachádzali väčšinou v srdci tej domácnosti, ale slúžka vlastne nikdy nebola súčasťou rodiny. Je tu zaujímavý ten moment blízkosti a zároveň vzdialenosti.“
Jan aj Markéta potom mapovali tému aj cez internet. Zistili, že takéto domy či byty so slúžkovskými izbami ešte stavajú v Indii. „Je to iný svet, existuje tu hierarchický kastový systém, takže tu to ešte funguje. V Európe viac-menej nie, ak nerátame už jestvujúce staré domy či byty s takýmito izbami,“ doplnil Pfeiffer.
"Zavriem oči a zvolím"
Inštalácie oboch autorov sa snažia zvolenú tému aktualizovať. Už pri vchode návštevníka víta obrovská zátvorka inštalovaná v priestore, ktorej autorkou je Markéta. „Do zátvorky dávame niečo, čo nie je až také podstatné, zároveň symbolizuje vyčlenenie niečoho v priestore,“ vysvetľuje Magidová, ktorá v rámci výstavy pracuje najmä s textom, prípadne s príbehom.
Samotná výstavná miestnosť je rozdelená na farebne odlišné časti. „Modrá časť zastupuje podriadenosť, fungovanie vo vymedzenom priestore, svetlejšia, takpovediac heraldická časť so stolom na hodovanie a bielym trónom zase nadradenosť. Oba priestory oddeľuje ale i spája vstupný železný oblúk,“ vysvetľuje Pfeiffer.
V modrej časti, kde má práce hlavne Markéta, je vystavená napríklad malá modrá knižka s driapancami vo vnútri. Keď si autori robili prieskumy, v rôznych historických domoch, kde slúžky bývali, sa často na stenách chodieb nachádzali škrabance po predmetoch, ktoré slúžky niesli. Tému služobníctva reprezentujú aj fotografie, jednou z nich je kópia snímky britskej slúžky s veľkým zväzkom kľúčov z 19. storočia – síce je podriadená, ale má na starosti chod celého domu a kľúče od všetkých jeho priestorov. Fotka vypchatého netopiera zas „slúžkovstvo“ zastupuje ako niečo zastarané, muzeálne.
„Práce v svetlejšej časti miestnosti sú najmä moje. Dominantou je biely trón s vejárom - je synonymom privilegovaných pozícií, ktoré sa zapĺňajú aj vyprázdňujú. Názov inštalácie je Zavriem oči a zvolím, vychádza z reálnych zápisov v denníku istého politika v Európskom parlamente,“ prezrádza Jan Pfeiffer.
„Ďalšou inštaláciou je stôl so železnými taniermi, ktoré som si nechal vyrobiť počas môjho pobytu v Palestíne. Taniere majú rôzne rozdelené plochy a hranice, symbolizujú podobné hranice a bariéry fungujúce medzi ľuďmi či štátmi.“
Metafora mocenských vzťahov
Podľa kurátorky Lýdie Pribišovej je site specific inštalácia oboch autorov všeobecnejšou metaforou mocenských vzťahov podriadenosti a nadradenosti. „Doposiaľ existujú domy so slúžkovskými izbami, sú dedičstvom z minulých čias. Často sú tieto izby dnes prenajímané študentom alebo ľuďom pracujúcim mimo svojho bydliska,“ vraví Pribišová.
S podobným systémom má aj vlastnú skúsenosť. Šesť rokov študovala a pracovala v jednej talianskej galérii. „Bohatí zberatelia umenia mali vo svojich honosných domoch služobníctvo, v mnohých prípadoch manželské páry z krajín strednej Ameriky,“ dodala kurátorka.
FOTKY: (ČE)
