Patentovanie nápadu ho stálo nemalé peniaze, no doteraz vraj na ňom len prerobil, ako niečo získal.
NITRA. Tridsať rokov pracoval na svojom originálnom nápade, ktorý si nechal aj patentovať. Dnes už 85-ročný Ervín Holdoš je autorom zariadenia, ktoré podľa jeho slov šetrí aj vyrába lacnú elektrickú energiu.
Jeho vynález však zatiaľ nedostal reálnu podobu, ak nerátame úžitkové vzory, ktoré si autor nechal vyrobiť pre overenie jeho fungovania. Ponúk na odkúpenie patentu – a nie lacných – mal niekoľko, predaj sa však nikdy nepodarilo doviesť do úspešného konca. V ceste stáli súkromné problémy či iné objektívne príčiny. Dnes sa už vynálezca aj vzhľadom na svoj vek obáva, aby jeho patent nevyšiel navnivoč, preto by ho rád ponúkol niekomu, kto by ho vedel uviesť do praxe.
Stále vymýšľal novinky
Ervín Holdoš žil 40 rokov v Piešťanoch, dnes býva v jednej dedinke v Galantskom okrese. Narodil sa do mlynárskej rodiny v Brezovej pod Bradlom. Vzťah k strojom získal už odmala, mlynárskemu remeslu sa vyučil spolu s dvomi bratmi. Po znárodnení mlynu si našiel prácu v stavebnom podniku v Nitre, popri práci vyštudoval za elektrikára. Stále vymýšľal novinky, v časoch socializmu si za rôzne zlepšovacie návrhy prilepšil na plate.
Pri experimentovaní vo svojej dielni v Piešťanoch začal riešiť otázku zvýšenia výkonnosti točivých stojov. „Takto som vymyslel prototyp elektromechanického zavlažovacieho zariadenia, ktoré vie ušetriť až polovicu potrebnej energie a podstatne zvýši výkonnosť čerpadla. Kvôli overeniu, ako to bude fungovať, som kúpil vo Veľkých Ripňanoch dom s pozemkom. Bola na ňom studňa s hĺbkou 6 metrov, presne takú som potreboval na svoje pokusy, keďže pri mojom vynáleze je podstatný tlak vody,“ vysvetľuje Ervín Holdoš.
„Môj patent sa dá uplatniť pri výrobe zavlažovacích systémov v poľnohospodárstve – pri malom výkone je efekt dvojnásobne vyšší ako pri bežne používaných zariadeniach, ale napríklad aj pri turbínach či iných druhoch točivých strojov.“
Zomreli skôr, než niečo podnikli
Svoj vynález si dal patentovať – od mája 2003 ho oficiálne eviduje Úrad priemyselného vlastníctva SR. Patent má platnosť 20 rokov, z ktorých však už 10 uplynulo.
Ako autor vynálezu vraví, jeho patentovanie ho stálo nemalé peniaze, no doteraz vraj na ňom len prerobil, ako niečo získal. „Za prihlášku som zaplatil vtedajších 800 Sk, 2 500 Sk ma stálo vyrobenie úžitkových vzorov, za vydanie patentovej listiny som dal 5 000 Sk a za patentové nároky 15-tisíc Sk,“ konštatuje Ervín Holdoš.
Krátko po získaní patentu sa objavili prví seriózni záujemcovia, ktorí chceli jeho zariadenie začať vyrábať, a nielen na Slovensku. „Boli to podnikatelia Ján Zoldák z Banskej Bystrice a pán Tábi – prvé meno si už nepamätám – z Lehoty pri Nitre. Bohužiaľ, obaja zomreli skôr, než stačili niečo podniknúť.“
Neodišiel kvôli manželke
So svojím objavom sa Holdoš v roku 2005 predstavil aj na Agrokomplexe v Nitre. Zaujal ním mnohých odborníkov z praxe, dostal aj zaujímavé ponuky. „Chceli ho odo mňa kúpiť Američania, nakoniec sme zjednali cenu na 5 miliónov dolárov. Oni však trvali na tom, že musím ísť s nimi do USA,“ spomína majiteľ patentu.
„Mal som však chorú manželku, tak som ich návrh, žiaľ, musel odmietnuť. Prišli aj ďalšie ponuky na odkúpenie – z Nemecka, Poľska i Fínska. Nič sa však nepodarilo dotiahnuť do konca. Nepochodil som ani na našom ministerstve hospodárstva. S prosbou o pomoc som písal aj prezidentovi Gašparovičovi a premiérovi Ficovi, obaja mi poradili, aby som si hľadal výrobcu.“
Dva úžitkové vzory má autor zatiaľ u podnikateľa vo Výčapoch-Opatovciach. „Sľúbil mi, že sa na to pozrie, čo sa s tým dá robiť, ale stále sa nič nedeje. Preto chcem patent predať,“ zdôvodňuje Ervín Holdoš. „Chcem po sebe niečo zanechať. Ešte kým žijem, by som rád videl, že sa môj patent stal užitočným.“
