NITRA. Keď sa po prvý raz posadil na kreslo župana v Nitrianskom kraji, bol z neho čerstvý päťdesiatnik. Dnes má Milan Belica, štvornásobný víťaz v boji o post šéfa kraja, 62 rokov a do dôchodku sa rozhodne nechystá.
Vyhrané voľby mu zabezpečili, že kreslo župana opustí, až keď mu bude pomaly ale isto ťahať na sedemdesiatku.
Županovi stačilo minimum voličov
Belica pritom vyhral s historicky najnižším počtom hlasov. Iba niečo vyše 50-tisíc voličov mu pohodlne stačilo na to, aby post župana obhájil.
Tak málo hlasov ho do úradu nevynieslo nikdy predtým. Jedným dychom však treba dodať, že za to čiastočne môže aj permanentne klesajúca účasť na voľbách. O županovi aj o krajských poslancoch rozhoduje čoraz užšia skupinka ľudí.
Písal sa rok 2001, keď Belica vyhral voľby po prvý raz. Bolo to tesne po tom, čo sa krajina rozdelila na osem samosprávnych krajov. Nový nitriansky župan sa tešil z podpory rekordných 134 625 voličov. V tohtoročných voľbách tomu istému županovi stačilo na obhájenie úradu iba 50 071 hlasov.
Na porovnanie: v roku 2001 prišlo v našom kraji voliť 39,49 % ľudí, o dvanásť rokov neskôr sa voliť unúvalo len 15,52 % ľudí.
Toto číslo sa do histórie krajskej samosprávy zapíše negatívne. Predstavuje totiž absolútne najnižšiu účasť v Nitrianskom kraji od vzniku vyšších územných celkov.
Druhé kolo bolo trikrát
Župan Milan Belica si mohol vydýchnuť hneď po prvom kole len jediný raz - v roku 2009. Vtedy získal nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole. Vyhral výrazne, získal 74 247 hlasov, čo predstavovalo 60,27 %. Druhá v poradí bola Ágnes Biró, ktorá za Belicom výrazne zaostala, dosiahla iba 26,94 % hlasov (33 194 voličov). Účasť bola vtedy 21,81 %.
Vo všetkých ostatných voľbách si Belica musel post župana vybojovať v dvojkolovej bitke. A takmer vždy bojoval s 'maďarským' súperom. V roku 2001 to bol Miklós Fehér z SMK, o štyri roky neskôr mal ísť do súboja s Lászlóm Szigetim. Ten sa ale pred druhým kolom vzdal a Belicu tak vyzval kandidát DS a SDKÚ Ján Greššo.
Dojem, že Belica je ten, čo zastupuje Slovákov a jeho protikandidáti maďarskú menšinu, je napokon silný dodnes. Poukazujú na to výsledky podľa obvodov, za Belicom stoja v zásade napríklad topoľčiansky či zlatomoravský obvod. Naopak, šancu nemá v národnostne zmiešanom štúrovskom či komárňanskom obvode. Na toto poukázal aj posledný Belicov vyzývateľ Tomáš Galbavý, za ktorým stáli okrem iného aj SMK a Most. Galbavému sa nepáčilo, že ho v kampani označili za Maďara a vyzývali ľudí, aby volili za župana Slováka.
Belicu už podporoval kadekto
Belicu síce môže po posledných vyhraných voľbách tešiť, že mal o vyše 10-tisíc hlasov viac ako Galbavý. Mnohí ale poukazujú, že percentuálne bol posledný súboj najtesnejší. Belica získal 56 percent hlasov, Galbavý 44.
V minulosti to tak však nebolo a odstup od protikandidátov si Belica zachovával obrovský. V roku 2001 vyhral v druhom kole nad Fehérom o takmer 50-tisíc hlasov (v percentuálnom pomere 61:39). Aj v roku 2005 vyhral nad Greššom o viac ako 44-tisíc hlasov. Percentuálne bol rozdiel vzhľadom na výrazne nižšiu účasť ešte väčší – Greššovi dalo hlas 26 % voličov, Belicovi 74.
Za Belicovým úspechom stojí aj podpora množstva strán, ktoré sa zaňho v jednotlivých voľbách postavili. V roku 2001 za ním stáli jeho domovské HZDS, SDĽ, Stred a SOP. V roku 2005 KSS, ASV, ĽB, HZDS, PSNS, ZSNS. V roku 2009 to bola takzvaná slovenská koalícia strán Smer, SDKÚ a KDH – vypadlo HZDS, z ktorého Belica 9 mesiacov pred voľbami vystúpil. A v posledných voľbách sa za Belicu postavili Smer, ASV a SNS.
