NITRA. Do polovice januára si v Starom divadle Karola Spišáka môžete pozrieť výstavu Rôly. Autorkou 29 obrazov vystavených v Galérii Foyer je výtvarníčka Soňa Mrázová, ktorá žije a tvorí vo svojom ateliéri v Lukáčovciach.
Symbolické je, že v priestoroch divadla mala aj svoju prvú výstavu v roku 1996 a o rok neskôr spoločnú s Ferom Liptákom a nebohým Ivanom Hudákom. V Starom divadle sa cíti veľmi dobre - kedysi tu realizovala aj scénické návrhy a bábky divadelných inscenácií.
Roly životné i herecké
Názov Rôly vyvoláva dohady. Soňa Mrázová nám ho zdôvodnila takto: „Keď som koncipovala túto výstavu, chcela som zdôrazniť spojitosť medzi divadlom a maľbou. Zistila som, že slovo rola – či už divadelná, profesná či životná – pochádza z francúzskeho slova rôly,“ vysvetľuje Soňa Mrázová. „Túto inšpiráciu, ktorá korešponduje s priestorom tohto divadla, odrážajú aj moje obrazy – sú v nich charaktery, rôzne postavy, životné i herecké roly.“
Výber z tvorby Sone Mrázovej predstavuje abstraktné i figurálne diela, ktorých nechýba istá teatrálnosť, veselosť a sýta farebnosť. Hlava na šachovnici i v šálke, čudesné vtáky, groteskné tvory vo vani... Každý obraz môže rozprávať svoj vlastný príbeh.
„Viackrát sa na mojich obrazoch objavuje motív sliepky, tá je pre mňa príznačná. V jednom význame tohto slova je vyjadrená rola, ktorú často muži pripisujú ženám. A s týmto názorom sa vysporiadavam takýmto spôsobom. Na jednej strane sa mi sliepka ako tvor páči, je veľmi múdry, na druhej strane je to výtvarne vďačný objekt,“ konštatuje Soňa Mrázová. „Vo všeobecnosti mám rada iróniu života, ten nie je len o pozitívnych, ale aj o negatívnych veciach.“
Známa v Čechách i Rakúsku
Z techník autorka použila akryl na plátne i na dreve a jej obľúbené koláže. Do nich môže vkladať niečo viac – texty, písmená, niečo, čo ju zaujme a má pre ňu hlbší význam.
Mrázovej výtvarná tvorba je známa nielen na Slovensku - poznajú ju aj v Čechách či Rakúsku. Na pôde divadiel vystavovala svoje práce aj ako autorka scény či bábok. Je scénografkou a výtvarníčkou na voľnej a učí tiež v Tralaškole. Momentálne spolupracuje s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove na rozprávke o snehovej kráľovnej a s českými výtvarníkmi sa zúčastňuje sochárskeho sympózia Cesty vody, cesty k sebe.
Netreba sa brať príliš vážne
Podľa kurátorky Michaely Malíčkovej je Mrázovej výstava v istom zmysle bilančná. Neobsahuje síce všetky polohy jej tvorby, ale je to výstava o všetkých jej možných rolách – minulých, súčasných aj budúcich.
„Autorka tu neprezentuje tvorbu hračiek, bábok a inscenačného priestoru, ale tieto motívy sú prítomné v jej obrazoch. Jej kľúčové polohy tu môžeme nájsť v troch motívoch,“ približuje tvorbu výtvarníčky Michaela Malíčková. „Prvou je Sonina príznačná, možno až trochu naivná symbolika, s ktorou pracuje v ironickej rovine. Na výstave ju zastupujú najmä obrazy sliepok. Tie sa však často menia na vtáky a tu sa zrazu tá významová poloha obracia – vták z rodového uväznenia letí preč, do sveta slobody.“
Druhá poloha abstraktnej maľby sa v Soninej tvorbe objavila hlavne v rokoch 2006 -2007. Prostredníctvom nej robila akúsi vnútornú autopsiu svojho emočného priestoru, pričom zostala verná svojej poetike a výraznej farebnosti obrazov.
„Pre Soninu tvorbu je podľa mňa najpríznačnejšia jej tretia poloha. Ona je hlavne rozprávačkou príbehov. Situácie zasadzuje do herného priestoru, sú to napríklad opakujúce sa motívy šachovnice, ako pomôcky používa často kulisy, veci dennej potreby ako šálky, príbory či vane,“ pokračuje Malíčková. „Postavy sú čoraz viac groteskne štylizované, evokuje v nás klaunovstvo, nevážnosť. Je to jej poloha, ktorou vyjadruje svoj názor, že brať seba príliš vážne by bolo pre život pomerne nešťastné.“
Obraz Najlepšia spoločnosť.
Hore diela Čarodejník, figúrka a Filoména, dolu Dlhoruký, vták a Margaréta.
Obraz Má to v merku.
Dielo Šach mat.
Na gajdách, píšťale, bubnoch a gitare zahrali Lukáš Lacko, Zuzana Hanusová a Ján Kostolány. FOTKY: (ČE)
