Niektorí nájomníci v bytoch nikdy nebývali, teraz ich chcú kúpiť. Mesto poslalo do bytov kontrolu.
NITRA. Mesto musí predať vyše dvesto nájomných bytov, ktoré pred pätnástimi rokmi postavilo s pomocou štátnej dotácie. Zaväzuje ho k tomu nadštandardné rozhodnutie vtedajšieho mestského zastupiteľstva, v ktorom malo väčšinu HZDS.
Byty získajú nájomníci za výhodných podmienok podľa zákona 182 z roku 1993, hoci dva bytové domy boli skolaudované už v termíne, na ktorý sa tento zákon nevzťahuje.
Náš zdroj tiež tvrdí, že viacerí nájomníci porušili zmluvu, pretože v bytoch nikdy nebývali: „Buď tam nasťahovali príbuzných, alebo ich načierno prenajímali. Nemajú preto právo byty odkúpiť.“
Mesto už poslalo do bytov svojich kontrolórov. Našli vraj aj cudzích ľudí, ktorí podľa nájomnej zmluvy nemali čo v bytoch robiť.
Rozhodli neštandardne
Byty na Považskej, Murániho a Na Hôrke skolaudovali v roku 1998. Prednostne boli určené pre štátnych zamestnancov, ktorí pracovali na novovzniknutých krajských a okresných úradoch. Niekoľko bytov získali aj sudcovia.
„Mestskí poslanci v roku 1997 úplne neštandardne rozhodli o predaji. Veľkoryso povedali, že sa byty budú predávať podľa zákona 182, ten sa však na tieto bytové domy nevzťahuje,“ povedal viceprimátor Štefan Štefek.
Poukázal tiež, že poslanci veľmi rýchlo schválili aj zmluvy o budúcich zmluvách. Nájomníci zaplatili zálohy. „Uznesenie o predaji by sme ešte možno vedeli zrušiť, ale zmluvy nie. Musíme ich rešpektovať,“ povedal viceprimátor.
Môžu päť rokov splácať
Ceny mestských bytov sú podstatne výhodnejšie ako komerčné ceny. Väčšinou sa pohybujú od vyše 8-tisíc eur do 15-tisíc eur, podľa veľkosti. Zopár štvorizbových bytov vyjde do 20-tisíc eur.
„Jeden z nich má pridelený bývalý šéf krajského úradu. Za 20-tisíc by mu takýto byt nikto nepredal, len mesto,“ povedal náš zdroj.
Podľa zákona 182 z roku 1993 majú nájomníci nárok na 30-percentnú zľavu z ceny bytu aj na zníženie obstarávacej ceny o opotrebenie (2 percentá za každý rok). V hotovosti musia uhradiť len polovicu sumy, zvyšok môžu bezúročne splácať päť rokov.
Pod bytovým domom na Považskej ulici je betónový kryt plný vody. Dovnútra sa dá vojsť cez pivnice, má aj samostatný vchod - na snímke vľavo. Zostane vo vlastníctve mesta. Foto: Dušan Tarko
Úradník: Cena je vysoká
„Byty odkúpiť chcú, ale podmienky sú pre mnohých nesplniteľné,“ povedala poslankyňa Anna Šmehilová. Argumentovala napríklad tým, že na balkónoch praskajú dlažby a do jedného z domov zateká.
Nájomníkom sa nepáči ani to, že mesto od ceny neodpočítalo štátnu dotáciu, ktorú dostalo na výstavbu.
„Je to drahé, 80 % obyvateľov je v sociálnej núdzi. Pre nás, obyčajných nájomníkov, je to veľa,“ povedal štátny úradník pod podmienkou, že zostane v anonymite. Jednoizbový byt ho vyjde vyše 12-tisíc eur.
Úradník argumentuje, že v dnešnej dobe by mesto byty za komerčnú cenu nepredalo, lebo ľudia nemajú peniaze. Potvrdil však, že niektorí nájomníci v bytoch nikdy nebývali. Nakoniec priznal, že tu nežije ani on, pretože postavil dom: „Ale býval som tam roky, som tam prihlásený na trvalý pobyt.“
Ak nekúpia, zaplatia vyššie nájomné
„Myslím si, že nájomníci týchto bytov majú oproti iným obyvateľom nadštandardné podmienky. Aj nájomné mali zafixované. Keď sa im zdá kúpna cena vysoká, byty nemusia kúpiť, ale nech počítajú s tým, že im zdvihneme nájomné,“ reagoval primátor Jozef Dvonč.
Možné tiež je, že mesto na základe výsledkov kontroly niektoré byty odmietne predať. „Záleží na tom, ako je postavená zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom, či mal právo byt prenajať tretím osobám. Ak zmluvnú povinnosť porušil a bude možnosť od zmluvy odstúpiť, aj to je riešenie,“ povedal prednosta Igor Kršiak.
Kontrola vraj ešte pokračuje. Výsledky predložia na mestské zastupiteľstvo, či to bude už v decembri, zatiaľ nie je jasné.
V kryte je 1,5 metra vody. Kľúče má Službyt, na fotke je jeho pracovníčka Alena Antalová. Foto: Dušan Tarko
Dom stojí na zaplavenom kryte civilnej ochrany
NITRA. Bytový dom na Považskej ulici je zrejme slovenskou raritou. Stojí na neskolaudovanom kryte civilnej ochrany, ktorý je plný vody.
Mesto musí teraz byty predať, kryt zostane mestský. „Musíme doriešiť, ako nájomníkom predať aj pozemok, ktorý sa nachádza pod krytom,“ povedal správca domu.
Betónový kryt začali stavať v roku 1985. Nikdy ho neskolaudovali práve preto, že bol zatopený. Po páde režimu sa dostal do vlastníctva mesta.
V roku 1998 na ňom postavili dom. Niektorých nájomníkov znepokojuje, že majú pod bytmi betónový bazén. „Máme prehlásenie od statika, že nič nehrozí,“ povedal riaditeľ Službytu Pavol Bielik.
Podľa jeho informácií je zrejme vo vnútri krytu odvetrávacia šachta, ktorá nebola dobre odizolovaná, a preto sem nateká voda. „Je čistá, nezapácha, odhadujeme, že dosahuje 1,5 metra.“
V minulosti sa hasiči pokúšali vodu odčerpať, ťahali ju dva celé dni. Hladina však klesla len o dva schody. „Voda natiekla do dvoch mesiacov naspäť.“ Na jar chce Službyt problém definitívne vyriešiť. „Do steny navŕtame dieru a vodu vypustíme do dažďovej kanalizácie. Chýba nám už len rozkopávkové povolenie,“ povedal Bielik.
Betónová stavba už ako kryt civilnej ochrany slúžiť nebude. „Jej využitie sa bude riešiť po kolaudácii,“ povedal prednosta Igor Kršiak. (MH)
