Nitran Juraj Šiška má iba 17 rokov, no už o ňom bolo dosť počuť. Reprezentuje Slovensko v mládežníckych kategóriách, za tím SR 20 hral v prvej lige mužov už ako 15-ročný a v minulej sezóne ako 16-ročný už dvakrát obliekol dres Nitry v extralige.
Juraja si v lete vybral v juniorskom drafte kanadský celok Saint John Sea Dogs, ale na premiéru v zámorí si mladý talent musí počkať. Dôvodom je zranenie, ktoré ho v apríli vyradilo ešte z nominácie na MS do 18 rokov.
Mal vlastne šťastie
Bolo to v prípravnom zápase proti Česku, išlo o súboj v rohu ihriska. „Jednému hráčovi som sa dokázal vyhnúť, ale druhému už nie. Strčil ma zozadu, ja som narazil hlavou do mantinelu, následne som padol na ľad a zostal ležať, čo už nebola sranda,“ vracia sa Juro k nepríjemnému momentu. Zápas nedohral a previezli ho na Kramáre. Hlavná diagnóza bola narazenie a podvrtnutie krčnej chrbtice, k tomu sa pridali aj ďalšie komplikácie. „Bolo to pre mňa náročné, veď ležanie v nemocnici nikomu na nálade nepridá, ale v podstate som mal šťastie, lebo to mohlo dopadnúť aj horšie. Vtedy som si uvedomil, že zdravie je najdôležitejšie.“
Po tom, ako ho draftoval tím z kolísky hokeja (zo súťaže Quebec Major Junior Hockey League), bol rozhodnutý pre odchod. „Dostať sa do Kanady je sen každého mladého hokejistu a myslím si, že sa tam môžem dosť naučiť nielen po hokejovej stránke. Pôsobením v cudzine sa môžem zdokonaliť v jazyku a taktiež trochu sa naučiť samostatnosti,“ vysvetľuje.
Vo svojom novom pôsobisku už strávil mesiac, hoci hokej ešte hrať nemohol. „Je to tam iné ako u nás, iná mentalita ľudí. Všetci mi boli veľmi nápomocní. V každom tíme môžu byť dvaja Európania a so mnou tam bol Slovinec, ktorý hrával v Čechách, takže sme sa vedeli výborne porozprávať. O bývanie sa mi postará rodina, ktorá mi poskytne všetko, čo potrebujem, aby som sa mohol sústrediť iba na hokej,“ pridáva svoje postrehy z Kanady.
Myslí aj na maturitu
Juro má už medzi svojimi úspechmi titul majstra Slovenska v žiakoch. Paradoxne, jeho rodičia nešportovali, brat hrá pre zmenu florbal. „Rodičom za všetko ďakujem, pretože mali so mnou veľa trpezlivosti a bez nich by som nebol tam, kde som,“ priznáva.
Je študentom Piaristického gymnázia Jozefa Kalazanského, kde má individuálny študijný plán. „Samozrejme, že chcem školu dokončiť a spraviť si maturitu. Som vďačný pani riaditeľke a všetkým profesorom, že mi pomáhajú, ako sa len dá,“ netají.
Jeho hlavným plánom je teda byť konečne zdravý, aby sa mohol vrátiť k tomu, čo miluje a v čom je výborný.
Juraj ešte stále rastie, údaj o výške 187 cm z internetových stránok zrejme už nie je platný. Prezývku vraj nemá. „Ale chalani v nitrianskom áčku ma volajú Jožko alebo Oliver, oni už vedia prečo,“ dodáva s úsmevom talent, o ktorom ešte budeme počuť. Len aby mu vydržalo zdravie.
Juraj Šiška (vľavo) s bývalým spoluhráčom Leom Šinkovičom. Fotka je stará tri roky.
