Článok pokračuje pod video reklamou
MOČENOK. Slaniská na Podunajskej nížine zaberali v 40. rokoch minulého storočia vyše 8-tisíc hektárov. Dnes z ich pôvodnej rozlohy zostala asi desatina, okolo 500 hektárov. Tieto unikátne lokality s mnohými ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov môžu zachrániť iba domáce zvieratá.
Ochranári preto cez projekt Európskej únie rozbiehajú spoluprácu s hospodármi, ktorým pomáhajú s obnovením tradičnej pastvy.
Rastliny sú špecifické
Slaniská, ktorým sa hovorí aj vzácne perly Podunajska, sa vyznačujú vysokým obsahom soli v pôde. Sú typické pre prímorské oblasti, kde zasolenie pôdy spôsobuje morská voda. U vnútrozemských slanísk spôsobujú ich zasolenie podzemné mineralizované vody.
„Na jar sa pri vysokom stave vody soli dostávajú na povrch, postupným odparením vody v lete sa vyzrážajú na jej povrchu a kryštáliky soli tvoria takzvaný soľný kvet. Vyzerá to ako rozsypaná soľ na zemi,“ povedal ochranár Pavol Littera.
Keďže pre vysoký obsah soli bola pôda neúrodná, jej majitelia ju využívali ako pasienky. Lokalitám to pomáhalo, pretože pastva dobytka zabraňovala nadmernému prerastaniu vzácnych rastlín burinou a kríkmi.
„V okolí slanísk nájdeme veľmi špecifické rastliny a hmyz, ktoré sú prispôsobené na vysoký obsah soli a nedokážu žiť nikde inde. Niektoré z nich sú aj druhy, ktoré boli rozšírené už počas doby ľadovej, ako napríklad palina alebo mrlík. Druhy, ktoré boli u nás rozšírené v ľadových dobách, nájdeme nielen vo vysokých horách, ale, paradoxne, aj v tých najteplejších územiach. Počas ľadových dôb nebola pre ne kľúčovým faktorom teplota, ale sucho,“ poznamenal aktivista.
Budujú infraštruktúru
Koncom 20. storočia sa však na mnohých miestach prestalo z rôznych dôvodov hospodáriť. Lokality začali zarastať drevinami a burinami, ktoré vytláčajú vzácne druhy.
Zarastanie má zastaviť projekt obnovy endemických panónskych slanísk a pieskových dún na južnom Slovensku. Začal na jeseň 2011, skončí o tri roky.
„Snažíme sa v rámci projektu obnoviť pastvu na slaniskách hlavne v spolupráci s miestnymi hospodármi. Pokiaľ majú záujem hospodáriť na lokalitách dlhodobo, pomáhame im vytvoriť potrebnú infraštruktúru – napríklad ploty, napájadlá a prístrešky pre zvieratá,“ vysvetlil Littera.
V projekte je zahrnutých jedenásť slaniskových lokalít. Spadajú pod okresy Nové Zámky, Komárno i Šaľa. Práve v najväčšej obci Šalianskeho okresu, Močenku, je lokalita Síky, kde sa ako v jedinej pasie už od 70. rokov nonstop.
Druhá lokalita v okrese Šaľa, Juhásove slance, je v dôsledku zanedbania zarastená burinou a inváznymi rastlinami.
Na Síkoch sa o vyše 400 oviec stará od roku 1973 bača Ľudovít Holubiak. V posledných dvoch rokoch mu pomáha aj jeho syn. Na pozemkoch hospodári spoločnosť Agrania, ktorej majiteľom je Marián Radošovský, krajský predseda KDH.
