BRATISLAVA. O názve juhoslovenského Tešedíkova bude zrejme rozhodovať Najvyšší súd. Obec naň plánuje doručiť podnet, ktorý im má pomôcť zvrátiť rozhodnutie vlády, že Tešedíkovo nie je možné premenovať na Pered.
Zmenu názvu si ľudia odhlasovali v referende ešte minulý rok. Vláda ju odmietla, lebo Pered nepovažuje za slovenský názov.
Starosta Tešedíkova Gyula Borsányi (SMK) hovorí, že podnet odovzdajú v piatok.
Idú na to okľukou
Zmena názvu
zmenu názvu na Pered odhlasovali dve tretiny voličov v referende v roku 2012,
ministerstvo vnútra návrh posudzovalo rok a pol, odporučilo ho neschváliť,
vláda premenovanie odmietla v októbri 2013.
Obec chcela pôvodne rozhodnutie vlády napadnúť na Ústavnom súde, no podľa jej právnika Gabriela Katonu takýto postup nie je možný.
„Cesta na Ústavný súd nie je taká jednoduchá, preto som musel nájsť procesný postup, ako by sa mohlo Tešedíkovo na Ústavný súd obrátiť,“ hovorí.
Vyriešia to tak, že o stanovisko, či vláda zamietla premenovanie Tešedíkova v súlade s ústavou, požiadajú ústavných sudcov ich kolegovia z Najvyššieho súdu.
Ani táto právnická kľučka však Tešedíkovu v konečnom dôsledku nemusí pomôcť, myslí si ústavný právnik Peter Kresák, ktorý prípad sleduje.
„Osobne mám dojem, že v rozhodovaní nedošlo k ničomu protiústavnému,“ vraví.
„Obec môže uskutočniť referendum o svojom názve. Zákon však zároveň hovorí, že názvy obcí určuje vláda. Referendum nemá rozhodujúci, ale odporúčací charakter.“
Pered treba kodifikovať
Postup vlády skúmala aj ombudsmanka Jana Dubovcová.
Vo svojej správe podobne ako ústavný právnik hovorí, že rozhodnutie o nepremenovaní bolo v súlade so zákonom.
Naznačila však, že ministerstvo vnútra, ktoré odmietavé stanovisko vláde predložilo, mohlo pri posudzovaní názvu postupovať aj inak. Napríklad požiadať odborný slovakistický ústav o posudok, či názov Pered nie je možné zahrnúť do kodifikovanej podoby slovenčiny.
V minulosti takto do slovenského jazyka vplynuli iné historické názvy juhoslovenských obcí, ktoré sa používajú v rovnakej podobe v slovenčine aj maďarčine. Ide napríklad o Zalabu či Mad.
Ministerstvo sa namiesto toho oprelo o názor názvoslovnej komisie, kde sedeli najmä úradníci. Jediná historička, ktorá bola členkou komisie, v minulosti podpisovala petície za pokuty v jazykovom zákone.
Kresák upozorňuje, že samotný fakt, že ministerstvo vnútra nevyužilo všetky možnosti, ako postupovať, na zvrátenie rozhodnutia nestačí.
Poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu, podľa ktorých štátne orgány nemajú povinnosť vykonať všetky dôkazy, o ktoré požiada strana sporu.
„Vykonajú tie, ktoré pokladajú za dôležité,“ dodáva ústavný právnik.
Tešedíkovo
