V nemocnici veľmi často robia pred svadbou vyšetrenia na HIV, ktoré vyžadujú najmä otcovia neviest.
NITRA. Pred siedmimi rokmi sa v ďalekom africkom buši začal rodiť malý zázrak, ktorý v sebe nesie kus našej histórie. Vďaka českým a slovenským dobrodincom postavili v Keni nemocnicu, ktorú pomenovali po našich vierozvestcoch sv. Cyrilovi a Metodovi. Na malú nemocničku, ktorej výstavba prebiehala v troch etapách, jednotlivci, firmy i charitatívne organizácie poskytli či vyzbierali spolu 75-tisíc dolárov.
Názov schválil kardinál Njue
Popudom k vzniku projektu bol v roku 2006 návrh istého Keňana, ktorý požiadal o pomoc pri výstavbe malého nemocničného zariadenia. „Išlo o nemocnicu pre najchudobnejších v africkom buši v spádovej oblasti Mukuyu-ini, kde žije zhruba 45-tisíc ľudí. V okruhu desiatok kilometrov sa nenachádza žiadna iná nemocnica, najbližšia je v 40 km vzdialenom meste Thika,“ hovorí Nitran Tibor Buček, zodpovedný za projekt.
Práve on má zásluhu na tom, že nesie mená solúnskych bratov, ktorí priniesli vieru, vzdelanosť a kultúru na územie Slovenska, Čiech a Moravy. „Práve odtiaľto pochádzajú ľudia, finančne podporujúci výstavbu nemocnice, preto som si týchto vierozvestcov zvolil ako spájajúci motív. Navyše výstavba nemocnice finišovala v jubilejnom cyrilo-metodskom rok 2013,“ vysvetľuje Tibor Buček.
„Osobne som sa kvôli tejto veci stretol s kardinálom Johnom Njue z Nairobi, ktorý mi názov nemocnice, postavenej na pozemku farského spoločenstva, odsúhlasil."
Modlia sa pri každej príležitosti
V októbri tohto roka - na otvorení tretej, záverečnej etapy výstavy Nemocnice sv. Cyrila a Metoda - sa zúčastnilo mnoho oficiálnych hostí, napríklad veľvyslanec Slovenska v Nairobi, predstavitelia ministerstiev zdravotníctva a zahraničných vecí SR v Keni a ďalší. Zástupca ministerstva zdravotníctva Kene veľmi vyzdvihol prospešnosť projektu pre túto oblasť. „Počas slávnosti som sa prítomným prihovoril aj ja. Keďže sa jej zúčastnili i domorodci neovládajúci angličtinu, príhovor som predniesol v jazyku kiswahili.
Slová Tibora Bučeka neboli len formálnym zhodnotením významnej udalosti. Ľuďom priblížil život a dielo svätých mužov, po ktorých má ich nemocnica meno. „Tunajší domorodci sú kresťania. Oslavy sa preto začali slávnostnou sv. omšou v neďalekom kostole. Radosť z novej nemocnice prejavili ľudia veľmi spontánne – tancom a spevom – tak, ako to vedia len Afričania,“ spomína Buček. „Snáď vďaka práve tej africkej spontánnosti je tu všetko duchovnejšie ako u nás. Ľudia sa modlia pri každej príležitosti, ich viera nie je formálna.“
Ženy už nerodia pod palmami
S pomocou peňažných príspevkov z českej a slovenskej strany bola prvá etapa výstavby nemocnice ukončená v roku 2007, prvý pavilón bol otvorený v júni toho istého roka, druhý v roku 2011 a tretia dostavba bola odovzdaná 27. Októbra 2013. Výstavba každého trvala zhruba 4 mesiace.
„Nemocnicu stavali miestni ľudia, využili pritom tunajšie zdroje – najmä tesaný kameň a drevo,“ vysvetľuje Nitran. „Keňská strana si podľa dohody dodala svojich lekárov a ďalší zdravotnícky personál. Ich platy, prevádzka zariadenia, elektrina či lieky sa hradia z dobrovoľných príspevkov od pacientov, cez sponzorov, z darov a donácií. Väčšina ľudí, ktorých v nemocnici ošetria, však nemá čím zaplatiť. “ Aj s tým sa personál vie vysporiadať.
Nemocnica ako nazývajú toto zdravotné zariadenie, funguje ambulantným systémom, nemá lôžkovú časť. Doktori a sestričky, ktorí tu ordinujú, dochádzajú zo spomínaného mesta Thika. Trikrát do týždňa je tu všeobecný lekár, jedenkrát v týždni len sestra, v piatok zubár a v sobotu zas len sestra. „Nemocnica je pre túto oblasť priam požehnaním. Pomáha biednym ľuďom celej spádovej oblasti Mukuyu-ini, od roku 2007 ich tu ošetrili tisíce. Ženy už nerodia pod palmami ako doteraz. K najčastejším zákrokom, ktoré tu lekári denne robia, patria ošetrenia bežných zranení, popálenín, zlomenín, liečia rôzne infekcie, kožné choroby, zažívacie problémy a podobne. Veľmi často sa tu pred svadbou robia vyšetrenia na HIV, ktoré vyžadujú najmä otcovia neviest. Plné ruky práce majú aj vo veľkej výdajni liekov – zaplatí za ne ten, kto má z čoho.“
Do kostola a k lekárovi v najlepších šatách
Nemocnica sv. Cyrila a Metoda sa podľa Tibora Bučeka stala aj akýmsi spoločenským centrom. Je tu zvykom, že do kostola a k lekárovi sa ide v tých najlepších šatách, aké človek má. Väčšinou v pestrofarebných, lesklých. Vyparádené sú aj deti.
„Jediné, čoho tu majú ľudia na rozdávanie, je čas. Nikam sa neponáhľajú. Trpezlivo v nemocnici čakajú aj celé hodiny, kým na nich príde rad,“ konštatuje Buček. „Len veľmi malá časť týchto ľudí má nejaké zamestnanie. Väčšina sa stará o svoje políčka a hospodárstva so zvieratami, v tomto sú úplne sebestační. Pestujú kukuricu, obilniny, banány, kávovníky, citrusové plody, žijú aj z ich predaja. Chovajú kozy, kravy, ovce, hydinu, lovia tiež divo žijúce zvieratá.“
Aj keď rodičia zamestnanie nemajú, dbajú o to, aby deti chodili do školy. Majú uniformy a za vzdelaním do škôl, ktoré sú priamo v buši, prejdú denne peši aj 5-6 kilometrov.
Snímky z výstavby pavilónov Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, na tretej fotke je konečná podoba zariadenia.
Tibor Buček medzi keňskou mládežou.
O chod celej nemocncie sa stará Keňan George Karanja.
Do kostola a k lekárovi sa chodí vo sviatočných šatách..
Deti sú všade milé a zvedavé... FOTKY: ARCHÍV T. B.
