Odpracovať základnú dávku si budú musieť iba tí, ktorých obec či mesto do prác zapojí.
ŠAĽA. Základnú dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura dostane iba ten sociálne odkázaný, ktorý odpracuje mesačne 32 hodín. Vyplýva to z nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Hoci začne platiť už od januára, samosprávy na juhozápade budú mať k nemu školenie iba v tomto týždni.
Udržiavať pracovné návyky
Šéfovia samospráv vnímajú zákon rôzne. Podľa primátora Šale Martina Alföldiho nie je v poriadku, aby sa dávka v hmotnej núdzi podmieňovala prácou. Zákon považuje za je nesystémový, pretože nerieši nezamestnanosť ako takú.
„Štát zase len prenáša povinnosti a zodpovednosť na mestá a obce, lebo tie sú povinné zabezpečiť poberateľovi dávky prácu, ochranné či pracovné pomôcky, poistenie,“ vraví primátor.
„Ide predovšetkým o tých, ktorí dlhodobo pasívne zotrvávajú na dávke v hmotnej núdzi bez snahy získania vedomostí, zručností a schopností, ktoré by im pomohli zlepšiť podmienky uplatnenia sa na trhu práce. Prínosom ustanovenia je okrem iného aj udržanie pracovných návykov,“ povedala Barbora Petrová z tlačového odboru ministerstva práce.
Dodala, že ponuky by poberatelia dávok v hmotnej núdzi nemali brať ako povinnosť, ale skôr ako ideálnu príležitosť, na základe ktorej je väčšia šanca nájsť si stabilné pracovné miesto.
„Sekundárnym efektom je podieľanie sa samotného dlhodobo nezamestnaného na zveľadení obce a podobne. Samozrejme, koordinátori, respektíve starostovia môžu účasť na týchto prácach zadeľovať tak, aby sa mohli pri nich postupne vystriedať všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi.“
Obavy z dozorovania
V Šali sa odpracovanie dávky vzťahuje na 529 ľudí, v okrese ich je 1900. Najviac poberateľov dávok v hmotnej núdzi je v obci Selice, 352, najmenej v Hornej Kráľovej, 51. V Dlhej nad Váhom nie je žiadny.
„Prijatie zákona vnímam ako snahu priblížiť sa k určitej miere zásluhovosti v poberaní dávok a zo strany štátu ďalší zo spôsobov šetrenia,“ hovorí starosta Trnovca nad Váhom Ján Hrabovský.
Uplatnenie zákona v praxi bude podľa neho dosť problematické, najmä z pohľadu riadenia a kontroly. Podobný názor zdieľa aj starosta Tešedíkova Gyula Borsányi.
„Koordinátorov budeme musieť zamestnávať vo vlastnej réžii a z vlastných prostriedkov, lebo len tí, ktorí nežijú v realite, si môžu myslieť, že z radov nezamestnaných, ktorí budú zapojení do aktivačných prác, ich môžeme určiť. Je to veľmi mylný názor. Chceme, aby tie služby pre obce boli ozaj prospešné, a nie trpené ako nechcené dieťa,“ hovorí Borsányi.
Koordinátormi pri triedení odpadu, čistení verejných priestranstiev, odhŕňaní snehu by boli v Seredi podľa prednostu Tibora Krajčoviča zamestnanci mesta.
„Nebudú ich len koordinovať, ale dvaja z nich aj priamo s nimi pracovať. Išlo by o nenáročné práce, ale náročné na dozor.
„Myslím si, že ako nápad je to možno fajn a časom sa doladia detaily. Nie som typ človeka, ktorý hneď hľadá v dobrom úmysle možné nedostatky. Ale ruku na srdce, kto z nás by si takýchto dlhodobo nezamestnaných ľudí vzal k sebe do práce? Dúfam, že to celé nebude vnímané len tak, že ak odmietnu prácu, prestane im štát vyplácať dávky. Druhou vecou je kvalita ich odvedenej práce. Toho sa najviac obávam, a tiež, ako to ovplyvní morálku ostatných zamestnancov.“
