Pondelok, 23. apríl, 2018 | Meniny má Vojtech
Pridajte si svoje mesto

Pred nacistami sa skrývala v malej izbe, aj na poli pod kukuricou

Eva Mosnáková prvýkrát prehovorila v 90. rokoch. Jej spomienky sú uložené vo washingtonskom múzeu.

Pani Eva Mosnáková (uprostred) so svojou rodinou.(Zdroj: FOTO: ARCHÍV EM)

Eva Mosnáková o minulosti prvýkrát prehovorila v 90. rokoch. Jej spomienky sú uložené vo washingtonskom múzeu holokaustu.

Aby prežila, ako štrnásťročná sa skrývala pred nacistami. Najprv v malej izbe, neskôr v kukurici. Zachránil ju chlapec, ktorému povedala áno a s ktorým strávila ďalších päťdesiat rokov.

Dnes má pani Eva Mosnáková 84 rokov, precvičuje hodinu zdravotného telocviku, organizuje besedy v klube seniorov, ktorí prežili holokaust, učí sa po anglicky.

Minulosť ju nezlomila, naopak. Jej pozitívny prístup k životu je veľmi nákazlivý, pamäťou by zahanbila nejedného tridsiatnika. Jej láskavosť, vitalita, energia je pre mnohých inšpiratívna.

Článok pokračuje pod video reklamou

Cez hranice ju prepašovala teta

Pani Eva pochádzala zo zmiešanej židovskej rodiny. Rodičia sa zoznámili v Brne, kam jej otec, rodák z Nitry, odišiel študovať veterinu. Po škole sa zaľúbenci vzali a odišli za prácou do Handlovej. Keďže v súčasnom druhom najväčšom meste regiónu Horná Nitra nebola v roku 1929 pôrodnica, mamička pani Evy išla porodiť svoju dcéru do Brna. Do baníckeho mesta sa vrátila s týždňovým bábätkom.

„Vtedy žili v Handlovej nielen slovenskí, aj nemeckí baníci. Chovali hospodárske zvieratstvo, muži si chodili do bane privyrábať. Keď Hitler prišiel k moci, handlovskí Nemci sa zaktivizovali, začali postihovať židov napriek tomu, že ešte nebol slovenský štát. Ako prvého vytiahli z domu rabína a začali ho ponižovať. Židia už vedeli, že nemôžu ďalej ostať v Handlovej,“ spomína pani Eva na časť z mladosti, o ktorú ju úplne pripravilo nariadenie číslo 189 z 9. septembra 1941. Vtedy prijala vláda takzvaný Židovský kódex, ktorý zbavoval židov ich práv a majetku.

Vtedy už bývala rodina v Močenku. Z Handlovej sa tam presťahovala potom, ako si otec pani Evy v obci našiel prácu, opäť ako zverolekár. Pokiaľ si ju hľadal, býval aj s manželkou u svojej sesternici v Nitre, o 14-ročnú Evu sa medzitým starali tety v Brne.

Jej návrat po dvoch rokoch na Slovensko komplikoval chýbajúci pas, Nemci jeho vydanie z nejakého dôvodu predlžovali. Jedna z maminých sestier sa preto rozhodla mladé dievča prepašovať cez hranice pri Trenčíne.

„Rampy medzi Slovenskom a protektorátom strážili starší nemeckí vojaci. Moja teta bola veľmi pekná, takže pozerali len na ňu. Ja som zase videla len moju maminku, ktorá stála za rampou. Podliezla som ju, prešla cestou, hodila sa jej do náručia a Nemci nevedeli, komu patrím. Moja teta ich poprosila, či by mohla maminka prísť na dve hodiny na naše územie a naopak. Tretí deň sa vrátila teta sama, maminka ma zobrala do Močenka.“

Museli sa skryť do skrine

Z neónových svetiel veľkomesta a električiek odišla pani Eva do neelektrifikovanej dediny, bez knižnice, kina. Do dediny, kde sa domy stavali z hliny a ich vlhkosť spôsobovala tuberkulózu. Napriek tomu s láskou spomína na svoje spolužiačky - priateľky a niekoľko dobrých učiteliek.

„Keď bolo po Povstaní a všetky výnimky padli, môj otec už vedel, že sa budeme musieť niekde skryť. Spýtal sa preto Henricha Konráda, nájomcu veľkostatku Laciház, ktorému liečil hospodárske zvieratá, či by nás schoval. Súhlasil. Bol to sudetský Nemec, ktorý prišiel na Slovensko s dvomi bratrancami a rozbehli biznis v poskytovaní poľnohospodárskych služieb. Zaľúbil sa do Terky Mosnákovej, ktorá pochádzala z Pereša pri Cabaji. Mala štyroch súrodencov, jeden z nich bol môj manžel Vladko,“ vraví pani Eva.

Predtým, ako s rodičmi odišla na odľahlý veľkostatok, sa všetci židia z Močenka stretli, aby sa rozlúčili a aby si oznámili úkryty.

„Môj otec ho neprezradil a to nás zachránilo.“

Dnes vedie z Hornej Kráľovej k Lackovmu dvoru – Laciházu - panelová cesta. Končí pred osadou, v ktorej bývajú štyri rodiny. V roku 1942 bol v nej počet obyvateľov o niečo vyšší.

Konrádovci prepustili trojčlennej rodine malú spálňu, ktorá susedila s obývačkou. Oni sa uskromnili na rozťahovacom gauči. Ich 5-ročná dcéra Anička však bola bystrá, nešlo jej do hlavy, prečo zrazu nesmie do izby, kde sa predtým hrávala.

Aby jej mama dokázala, že v izbe nie je nikto, zamkla rodinu na chvíľu do veľkej orechovej skrine. Keď otvorila dvere, Anička si sadla na stoličku a povedala, že na nej musel niekto sedieť, lebo je ešte teplá. Dievčatko potom všade hovorilo, že v dome majú strašidlá.

Lackov Dvor v súčasnosti. FOTO: LAZ

Prespali v stohu slamy

V izbičke prežila pani Eva dlhých sedem mesiacov. Čas si skracovala čítaním, ale aj učením algebry. Medzitým prišiel do dediny Zimmerman, jeden z SS-manov nemeckého berátera pre židovskú otázku Aloisa Brunnera, veliteľa seredského koncentračného tábora. Bol „poverený, aby usporiadal lov na močenských židov, ktorí mali byť deportovaní do poľského Osvienčimu“.

„O Vikym vedeli všetci Močenčania, bol skrytý u jedného sedliaka. Tento syn veľkostatkára chodil s Drahuškou, ktorá ho v podstate svojou návštevou na koni nechtiac prezradila. Chlapca odviezli do Serede a strašne zbili. Prezradil všetkých. Ja tvrdím, že mu to nikto nemôže mať za zlé, nikto nevie, ako by sa sám po týraní zachoval...“
Zimmerman dal vybubnovať na zverolekárovcov odmenu vo výške 5-tisíc korún, neskôr ju zdvojnásobili. V dedine sa začalo šuškať, že zverolekárovci sú u Henricha Konráda.

„Spojkou, ktorá vedela o našom úkryte, bol náš kamarát Imro Folkmer. Mal kľúče od nášho bytu, keď sme niečo potrebovali, tak nám to priniesol. Keď bol u nás, prišla jeho sestra Marta. Povedala, že Zimmerman zatkol ich otca a ak nepríde a nepovie, kde sme, zastrelia ho. Imro odišiel s tým, že povie, že nás odprevadil na maďarské hranice. Tie boli vtedy hneď za Perešom. My sme už nemohli riskovať, čo keby ho zbili... Môj budúci muž, Vladko, nás zaviedol do kozla a prespali sme vo veľkých kopách slamy. V skoré novembrové ráno nás zobral na odľahlé pole, kde nás na dva dni zahrabal pod kopu kukurice. Medzitým pre nás hľadal v Svätoplukove ubytovanie, čo sa mu aj podarilo.“

Anjel smrti, Zimmerman, medzitým odišiel z Močenku do Serede a rodina pani Evy sa mohla 16. decembra vrátiť do Laciházu, kde spoločne s Konrádovcami prežili krásne Vianoce. Pohoda dlho netrvala, Vlada a jeho otca koncom januára chytilo gestapo, ktoré ich odviezlo do nitrianskej väznice.

„Vo vinohrade otca môjho muža zvykli prespávať cudzí ľudia. Raz prišli gestapáci, ktorí hovorili po česky a tvárili sa ako antifašisti, dedko ich prenocoval, politizovali spolu a keď bola skoro polnoc, vytiahli revolvery. Skončili v nitrianskej väznici, kde ich zbili, potom ich transportovali aj do koncentračného tábora v Mauthausene. My sme až do konca vojny ostali na majeri Laciház. Neviete si predstaviť ten pocit slobody, keď nás v apríli 1945 oslobodili Rusi.“

Henrich Konrád, jeho manželka Terézia a manžel pani Evy, Vladimír, dostali po vojne vyznamenanie štátu Izrael „Spravodliví medzi národmi."

Washingtonské múzeum holokaustu

Život pani Evy bol, ako vraví, búrlivý aj za totality. Všetky ťažké životné peripetie ustála, dnes sa teší z rozvetvenej rodiny. Napriek vysokému veku je veľmi aktívna: pre klub seniorov, ktorí prežili holokaust, organizuje týždenne besedy, precvičuje hodinu zdravotného telocviku, dokonca sa učí aj anglický jazyk.

Od vojny na majeri Laciház nebola. O minulosti prvýkrát prehovorila v 90. rokoch, kedy nadácia Stevena Spielberga realizovala takzvanú Oral history preživších holokaust v rámci celej Európy. Spomienky sú uložené vo washingtonskom múzeu holokaustu.

„S redaktorkou som sa vtedy dohodla, že sa o dva týždne stretneme u nás, a ja som tých celých 14 dní nespala. Keď sa prevalilo všetko, čo som začala spomínať, bola to jedna lavína, ktorá mnou duševne otriasla. Pospomínala som aj na našich priateľov, tých, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Tvrdím, že to mali ťažšie ako my, čo sme sa skrývali. Ten, kto sa nedostal do kontaktu s SS, nevie, čo je to ľudské poníženie. To sme my nezažili, my sme si tú dôstojnosť zachovali.“


  1. V Nitre sú desiatky herní, v centre otvárajú ďalšiu 2 339
  2. Kotlebovci sa našli v hre Hoax. Divadlo reaguje, že to nie je chyba tvorcov 1 060
  3. Peter Sagan príde do Nitry! (+VIDEO) 984
  4. Niektorí mestskí poslanci dostanú mesačne o stovky eur menej 518
  5. Kedysi grófsky kaštieľ, dnes rozkradnuté a zdemolované ruiny Foto 446
  6. Nová rektorka neovláda angličtinu. Pred voľbou to spôsobilo rozruch 302
  7. Dedinu pokutovali za vylievanie žumpy do polí 236
  8. Na nitrianskom kúpalisku opravia tri bazény Foto 202
  9. NKN udelila granty deviatim verejnoprospešným projektom 135
  10. Do divadla prišla NAKA. Dôvodom je oznámenie bývalého falošného policajta 120

Najčítanejšie správy

Nitra

V Nitre sú desiatky herní, v centre otvárajú ďalšiu

V krčme už od januára automaty nesmú byť. Ani kvízomaty.

Kotlebovci sa našli v hre Hoax. Divadlo reaguje, že to nie je chyba tvorcov

Krajský šéf strany vo verejne distribuovaných letákoch označil edukačné aktivity divadla za „liberálne vymývanie mozgov“. DAB, ktoré chodí s hrou po školách, obvinenia odmieta.

Peter Sagan príde do Nitry! (+VIDEO)

Máte doma mladého cyklistu, alebo fandíte nášmu majstrovi sveta? Zbystrite pozornosť!

Niektorí mestskí poslanci dostanú mesačne o stovky eur menej

Odmeny upravila novela zákona. Sú viazané na základný plat primátora.

Kedysi grófsky kaštieľ, dnes rozkradnuté a zdemolované ruiny

Domáci len krútia hlavami. Nie sme právny štát, funguje tu anarchia, hovoria bývalí starostovia.

Blízke regióny

Navštívili sme bezdomovcov za Linčianskou. Niektorí mali upratané +foto

Jedno stanovište bezdomovcov je plné odpadkov, ďalšie vzorne upratané. Mestskí policajti tam v priebehu minulého roka vykonali desiatky kontrol.

Na Vinohradoch by mohlo vyrásť obchodné centrum. Pozrite sa, ako v Leviciach rokmi pribúdali

Od doby, keď v roku 2002 otvorili na Tureckom rade v Leviciach prvý hypermarket, vznikli ďalšie obchodné centrá. Niektoré aj zanikli, iné zase ani nevznikli. Pamätáte si na plánovanú Europu či Onyx2?

Na pešiu zónu opäť vrátia nápis #TRNAVA

Jednotlivé písmená nápisu pred očami verejnosti opäť vyzdobia trnavskí výtvarníci.

Netschová prvou Slovenkou v anglickej Premier League. Sníva o reprezentačnom drese

Dominika Netschová oblieka v Anglicku dres tímu QPR Ladies, pôsobenie v Spartaku Trnava jej dalo po futbalovej stránke veľa.

Futbalisti Spartaka vezú z Ružomberka bod, El Maestro vlastný tím nespoznával

Tréner Nestor El Maestro nebol s výkonom svojho mužstva spokojný, miestami ho podľa vlastných slov nespoznával. Remízový bod by však už mohol byť aj zlatý.

Všetky správy

Sagan: Môj fanklub a moji fanúšikovia sú dve veci

Majster sveta prišiel na Slovensko, aby sa stretol s VIP fanúšikmi a podporil deti na Detskej Tour Petra Sagana.

Odborník na výchovu: Mama má právo povedať dosť a nemať výčitky

Marek Herman hovorí, že dnešní rodičia majú na seba príliš vysoké nároky a potom to nezvládajú.

Bystrica nevyužila ani tretí mečbal, Trenčín si vynútil rozhodujúci siedmy zápas

Trenčania prehrávali v sérii už 0:3, vyrovnali však na 3:3.

Prečo má charizmu len pár vyvolených. Aká je tá vaša?

Buď sa s ňou narodíte, alebo nie. Je to dar od Boha, čaro, ktoré sa nedá získať, alebo platí, že stačí dobrý tréning a charizma naskočí ako motor?