NITRA. Štatistiky sú to otrasné. Na Ukrajine žije 130-tisíc detí bez domova, len v samotnom Kyjeve je ich odhadom asi 50-tisíc. Skoro všetky tieto deti pijú alebo fetujú, mnohé páchajú trestnú činnosť, hlavne krádeže a napadnutia ľudí. Občas sa však objaví aj detský vrah. Prieskumy našli aj také deti, ktoré začali s alkoholom aj so sexom medzi 5. a 7. rokom života. Jedno z dvanástich detí ulice prijalo peniaze za sex, každé 6. dievča a každý 20. chlapec bol sexuálne zneužitý. Výnimočné nie sú ani prípady, kedy maloletý súrodenec predá na sex svoju sestričku, aby sa za zarobené peniaze mohli spoločne najesť chleba. Deti prespávajú hlboko v kanalizačnej sieti alebo na povalách domov.
Týmto zbedačeným deťom pomáhajú mnohé organizácie a pomaly sa zobúdza aj štát. Humanitárni pracovníci hovoria, že ak sa rýchlo a hlavne systémovo nezasiahne, bude to mať pre krajinu katastrofálne následky. „Bieda plodí biedu,“ hovorí misionárka Lucia, civilným menom Anna Slušná. Sestra Lucia je z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého, ktorá sídli v Ivanke pri Nitre. Na Ukrajine strávila šesť rokov a veľkú časť pobytu pomáhala práve odkopnutým deťom ulice.
Sestra Lucia počas diskusie o misiách v Nitre.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Jedlo deťom na ulici nepomôže
Kongregácia služobníc Ducha Svätého pôsobí na Ukrajine od roku 1991. Je aj v tých častiach krajiny, ktoré kedysi patrili pod Poľsko.
Sestra Lucia sa starala o šesť komunít, jej úlohou bolo, aby sa misia rozvíjala na každom z pôsobísk. „Cieľom bolo, aby sa ukázala univerzálnosť cirkvi – katolíkmi predsa nie sú len Slováci či Poliaci, ktorí sú si kultúrou blízki, ale aj sestry z Ázie. Tie nebolo jednoduché zaradiť do katechézy, lebo európske jazyky sú pre ne veľmi ťažké. Hľadali sme pre ne prácu, ktorá by bola viac slúžiaca ako hovoriaca,“ vysvetľuje sestra Lucia.
A práve cez sestry z ázijských štátov sa dostala k deťom ulice. Aj keď – ako sestra Lucia zdôrazňuje – deti ulice neboli jej hlavným poslaním. Napriek tomu k nim mala citovo veľmi blízko a prácou s opustenými deťmi strávila značný čas.
Mnoho odkopnutých detí sa združovalo na staniciach. To bolo miesto, na ktorom za sestrou Luciou prišla 12-ročná Eva. Vypýtala si kávu 3 v 1, ktorú deti ulice milujú. Hneď nato sestra Lucia natrafila na sestry Matky Terezy, ktoré deťom rozdávali chlebíčky. A na muža, ktorý ich od toho odhováral.
Bol to riaditeľ kyjevského Centra detskej ochrany. Dobrodinkám vysvetľoval, že chlebíčkami deťom ulice nepomôžu, skôr naopak. Akú to má logiku? „Mal svoju pravdu, keď toto rozprával. Rozdávaním jedla priamo na ulici sa deti len utvrdzovali v tom, že vonku nejako prežijú. Sestry Matky Terezy dávali chlebíky o piatej, o desiatej rozdávala polievku Armáda spásy. Ráno iná organizácia dávala čaj, kávu a niečo na raňajky. Deti si pomaly mohli vyberať, čo chcú jesť a podľa toho sa zariadili,“ povedala sestra Lucia.
Obava detí: Ostrihanie dohola
Cieľom centra však bolo dostať deti z ulíc. Mali na to prepracovaný program, ktorý ponúkal pomoc deťom v ôsmich presne stanovených krokoch. To zaujalo služobnice Ducha Svätého, preto začali s centrom spolupracovať.
Do pomoci deťom vstúpili aj miestni komunitní pracovníci, bez ktorých by projekt krachol. Pekné na tom všetkom bolo, že na spoločnom cieli pracovali katolíci, protestanti, pravoslávni, gréckokatolíci a zástupcovia ďalších cirkví.
Centrum sa snažilo deti motivovať aj k vzdelávaniu, ktoré je základom normálneho života. Hravým spôsobom a adekvátne veku, inak by deti záujem nemali.
„Dôležité bolo deti neponižovať. Napríklad spomínaná Eva. Bála sa ísť do centra, jej prvá otázka bola, či ju tam neostrihajú dohola. Mnohé deti na ulicu utiekli z detských domovov a takéto mali skúsenosti. Vystrihali ich, aby sa v ústavoch nešírili vši a tiež preto, aby ušetrili na šampónoch a vode, keďže krátke vlasy sa nemuseli tak často umývať,“ opisuje detské patálie misijná sestrička.
Vianočné posedenie detí bez domova so svojimi dobrodincami.
FOTO - archív sestre Lucie
Deti v kanáloch žijú aj umierajú
Pre misionárov bolo čokoľvek lepšie ako vidieť deti na ulici. Hrôzy, ktoré tam prežívali a na ktoré si privykli, vyrážajú dych.
Deti prespávali v lepšom prípade na povalách domov. Nebolo nič nezvyčajné nájsť ich dokonca v kanáloch. Staršie deti tam tie mladšie priväzovali na potrubia. Nie preto, aby ich trýznili, ale aby im pomohli. Maličké deti aspoň počas spánku nespadli kdesi do kanalizačných šácht. Mali tiež istotu, že nezamrzli, potrubia ich vyhrievali.
„Hlboko sa ma dotýkalo, že deti zachádzali až do hĺbky kanála, neboli len pri vstupe. Koľko tam teda bolo detí a koľko z nich umrelo, nevieme. Videli sme deti, ktoré mali dohryzené ušká od potkanov,“ podáva otrasné svedectvo misionárka. Deti utekali do útrob kanalizačnej siete, aby sa vyhli policajtom.
Priamo do kanálov sa sestra Lucia spustila dvakrát. Vždy musela ísť s dieťaťom, ktoré ostatným vysvetlilo, že misionárka pre ne nepredstavuje nebezpečenstvo. Deti sú často pod vplyvom narkotík agresívne voči akémukoľvek prišelcovi.
Zbedačené deti sa často uchyľovali aj na stanice. V staničných budovách sa zasunuli pod lavice tak, že si ich človek často nevšimol, až kým pri posedávaní na lavičke nezakopol do detského telíčka. Strážna služba však nemilosrdne a s obuškami v ruke pratala deti von, na ulicu.
Misijné sestry na jednej zo staníc našli bábätko, malo sotva pol roka. Bolo zabalená do diek a pri dievčatku bol lístok s oznamom: „Volám sa Nataša a naposledy som jedla o toľkej hodine.“
Nejedno dieťa dokázali zneužiť aj priamo na ulici. Ako napríklad šesťročnú Julku, ktorej sa 'ujala' babička žobrajúca na stanici. Plač dieťaťa využívala na to, aby súcitní ľudia prispeli do jej mešca väčším obnosom. Julka sa priznala, že sa na ulicu dostala v deň svojich narodenín. Rodičia, medzi ktorými boli bežné prudké hádky a ostré výmeny názorov, ju poslali kúpiť si narodeninovú tortu. Dievčatko sa do agresívneho prostredia kvázi domova už viac nevrátilo. Podobne ako mnohé iné deti, Julka utiekla z patologickej rodiny.
Ukrajinské médiá o probléme mlčia
Otázkou ostáva, čo robí štát, ktorý nemá problém tolerovať desiatky tisíc detí v uliciach svojich miest. Sestra Lucia hovorí, že na Ukrajine sa rozbiehajú programy adoptívnych rodičov. Jedna rodina sa stará o osem až desať detí, je to jej zamestnanie na plný úväzok. Štát to významne podporuje.
Problémom je tiež to, že mainstreamove médiá o probléme bez výnimky mlčia, a tak o deťoch ulice netušia ani niektorí Ukrajinci – pokiaľ ich neuvidia na vlastné oči. Kým teda štát pripraví systémové opatrenia, deti ulice ostávajú v rukách humanitárnych pracovníkov.
„Som zástankyňou projektu, ktorému sme sa na Ukrajine venovali. Bolo by ale dobré, aby doň vstúpilo viac ľudí, lebo nie je v silách zopár jednotlivcov zvládnuť ťažkú situáciu,“ mieni sestra Lucia.
Opisuje príklad chlapca, ktorý oznámil, že mu vyhorel dom a nevie, kde má rodičov. Bolo treba vycestovať do chlapcovej dediny a preveriť situáciu, nikto si nemohol byť istý, či chlapec neklame.
To zabralo dvom pracovníkom viac ako 24 hodín. Stratili tak mnoho času aj energie. „Museli sme to urobiť, ak chceme, aby deti ostali spojené s rodinou a ak nám záleží na rodinách.“
Za pôsobenia na Ukrajine zažila sestra Lucia iba zlomok problémov, ktoré sužujú tamojšie deti. Všetkým deťom s krutým osudom na celom svete misionárka želá, aby stretávali ľudí, ktorí ich neodsúdia a ktorí im preukážu lásku a pochopenie.
Deti so sestrou Viktoriou, ktorá pracuje v rehabilitačnom centre a učí deti aj formou hier.
FOTO - archív sestry Lucie
Tri misionárky z troch cirkvií
Misionárky pôsobili na Ukrajine rôzne dlho, Daniela Kuchariková jedenásť dní, Anna Slušná šesť rokov.
Tri misionárky, tri rôzne cirkvi pomáhajúce získať dôstojný život tam, kde momentálne vládne bieda. O svojom pôsobení na Ukrajine hovorili prednedávnom v nitrianskej kaviarni Gustoso tri misionárky. Besedu organizovalo Nitrianske fórum.
Okrem Anny Slušnej (katolícka cirkev) vystúpili aj misionárky Hedviga Tkáčová (evanjelická cirkev augsburského vyznania) a Daniela Kuchariková (bratská cirkev). Misionárky pomáhali v rôznych oblastiach, hlavne však deťom.
„Niektoré z nich v živote nevideli loptu, tak tam stačilo prísť s loptou a hneď boli okolo vás,“ povedala o deťoch sestra Daniela.
„Ukrajina je pre mnohých šokom. Misia je vždy o vzdaní sa vlastného pohodlia a o ochote pomáhať iným,“ zhodnotila sestra Hedviga.
Tomáš Holúbek
