Pavol Duchoň: Dáni sa mi smejú, že som dedinčan

Kto vraj v Dánsku nemá bicykel, ani neexistuje. Mladý Nitran vlani do školy, práce a vo voľnom čase najazdil už asi 3 500 km.

Kto vraj v Dánsku nemá bicykel, ani neexistuje. Mladý Nitran vlani do školy, práce a vo voľnom čase najazdil už asi 3 500 km.

NITRA/DÁNSKO. Má len 24 rokov a už je diplomatom. Pavol Duchoň je jedným zo štyroch Slovákov, ktorí získali titul Youth Goodwill Ambassador of Denmark. Nitran spolu s dvomi Bratislavčanmi a Martinčankou študuje v Dánsku a jeho úlohou ako diplomata je podporovať výmenné programy do Dánska a rozvíjať medzikúlturne znalosti a kariérne príležitosti v tejto krajine.

Jeho kolegami – ambasadormi je zhruba 350 súčasných aj bývalých zahraničných študentov, študujúcich na piatich najlepších univerzitách v Dánsku. Pavol ako rodák z Nitry má na starosti naše mesto a okolie, kde rozširuje informácie o možnostiach štúdia a práce v Dánsku. Prostredníctvom programu Youth Goodwill Ambassador Corps sa dánske ministerstvo školstva snaží koncentrovať medzinárodné talenty z celého sveta do Danska, pretože podľa štatistických odhadov bude mať táto severská krajina v roku 2020 deficit 21-tisíc odborníkov s vyšším vzdelaním.

Služobne do Číny aj na Slovensko

Pavol Duchoň je ambiciózny mladý muž. Ako sa zdá, v živote nič nenecháva na náhodu. Aj ponuka z Dánska „k nemu neprišla” z ničoho nič… „Po skončení Párovského gymnázia som bol rozhodnutý študovať za elektrotechnického inžiniera. Na STU v Bratislave ma prijali bez prijímačiek,” spomína Pavol Duchoň.

„Ale s prihláškami som trochu experimentoval – poslal som ich tiež do Dánska, Holandska a na Havaj. Zovšadiaľ sa mi ozvali, že ma berú, tak som musel zvažovať. Ponuka z Dánska sa mi aj vďaka univerzitnému programu Value Chain Management zdala najlukratívnejšia, takže som sa stal poslucháčom VIA University College v dánskom meste Horsens.”

Tu Nitran študoval 3,5 roka – do získania titulu bakalára, z toho pol roka strávil v Holandsku, kde pracoval pre istú firmu. Praxoval najma v oblasti optimalizovania výroby, ale aj zákazníckeho servisu a nakupovania, jeho práca si vyžadovala aj služobné cesty do Číny a domov na Slovensko.

Vzdelávanie trochu inak

Po ukončení bakalárskeho šúdia prešiel Pavol na Aalborg University v Kodani. „Chcel som po Horsens vyskúšať niečo nové, niekam sa posunúť, pretože som už vyčerpal možnosti tohto mesta,” vysvetľuje dôvod zmeny školy, v ktorej sa nielen učil, ale pedagógom robil aj asistenta a študentom nadstavby kunzultanta.

„Práve tu v Kodani som natrafil na ponuku, určenú pre študentov dánskych univerzít. Podmienky konkurzu som splnil a tak som sa stal jedným z dobrovoľných ambasadorov. Naším cieľom je prezentovať Dánsko ako vyspelú krajinu s atraktívnym pracovným trhom,” objasňuje Pavol. Robí to popri svojej práci a štúdiu na univerzite. Pracuje pre inžiniersku firmu, ktorá sa zaoberá produkciou technológií pre výrobu cementu a ťažbu nerastných surovín.

„Pre Dánsko sú cenní vysokoškoláci, ktorí sú ochotní vzdelávať sa inak ako na Slovensku a počas štúdia aj pracovať. Napríklad ja mám po 3,5-ročnom štúdiu v Dánsku už ročnú prax v konkrétnej firme,” pokračuje Nitran.

„Vysokoškolské štúdium je v tejto krajine úzko prepojené s praxou, študenti v rámci nej riešia reálne problémy. Takáto prax je pre tých najlepších jednodudchou cestou, ako získať dobré zamestnanie.”

Dánčina je veľmi ťažká

Hoci bežne sa na dánskej akademickej pôde hovorí po anglicky, šancu nájsť si dobrý džob majú hlavne tí zahraniční študenti, ktorí ovládajú aj dánčinu. „Ja som sa tento jazyk naučil až tu počas kurzov, predtým som nevedel ani slovko. Problémom bolo, keď som išiel praxovať do Holandska, kde som musel hovoriť po nemecky, takže sa mi jazyky plietli. Nemčinu sčasti ovládam ešte z gymnaziálnych štúdií v Nitre, tak som si ju v krajine tulipánov oprášil,” konštatuje Pavol.

Maturitu z dánčiny si urobil pred pol rokom. Z vlastnej skúsenosti vraví, že tento jazyk je veľmi ťažký, na výslovnosť oveľa náročnejší ako angličtina. „V Dánsku sa v jednotlivých regiónoch bežne hovorí akýmsi dialektom s charakteristickou melodikou reči. Tú, samozrejme ešte úplne neovládam, tak sa mi tamojší Dáni smejú, že som dedinčan,” vraví Pavol.

Auto je na príťaž

Pavol sa cíti nesvoj, keď nemá čo robiť. Aj Vianočných sviatkov, ktoré strávil v Nitre s rodičmi, sa trochu obával, pre neho to bolo až príliš veľa oddychu. Je naučený aktívne tráviť každú chvíľu. „Nedávno som pracoval 10 týždňov v kuse bez víkendov, čo je, uznávam, extrém. Systém práca, škola, fitko, kurzy salsy, ambasadorstvo a ďalšie aktivity mi však vyhovuje,” vysvetľuje Pavol.

Aktívny životný štýl Dánov podľa neho reprezentuje aj veľká tradícia bicyklovania. Kto tu vraj nemá bicykel, ani neexistuje. „Ja sám som vlani do školy, do práce a vo voľnom čase najazdil už asi 3 500 km. Denne Dáni „nabicyklujú” trasu dlhú toľko kilometrov, ako je zo Zeme na Mesiac a späť,” prezrádza Pavol, ktorý v Dánsku navštívil napríklad Legoland, obrovský zábavný park Tivoli či úžasné botanické záhrady.

„Za prepravu bicyklom hovorí aj skutočnosť, že rýchlosť pohybu auta v centre mesta je 17 km za hodinu a bicykla 15. Auto je tu doslova príťažou, ťažko sa tu s ním parkuje. Kam sa nedostanete na dvoch kolesách, tam vás pohodlne a rýchlo prepravia vlaky a metro.”

Má rád veľké mestá s letiskami

Dánsko je podľa Pavla jednou z krajín s najvyššími daňami, tento fakt sa však spätne odráža vo výbornej sociálnej starostlivosti o občanov. Takmer všetky úrady sú elektronicky prepojené, a tak človek nemusí absolvovať túry za úradníkmi a potrebné veci vybaví z domu cez počítač.

Pavol veľmi oceňuje aj potravinovú základňu severskej krajiny. „Cítiť, že strava je ekologická, má takú chuť, akú má mať. Ceny nie sú oveľa vyššie ako u nás, pričom kvalita potravín a platy Dánov sú so Slovenskom neporovnateľné,” hodnotí študent.

Pavol je mimo domova už takmer 5 rokov, na život v zahraničí si zvykol. Dánsko mu prirástlo k srdcu, ale ako vraví, je otvorený aj novým výzvam. Rád by vraj vyskúšal viacej krajín.

„Baví ma život vo veľkých mestách, kde sa stále niečo deje. Mám rád mestá, v ktorých žije aspoň milión obyvateľov a ktoré majú letiská. S priateľmi totiž cez víkendy podnikáme výlety po európskych krajinách, takže rýchla a pohodlná preprava je pre nás dôležitá,” hovorí Pavol.

„Mojím cieľom je stále žiť aktívne a hlavne trochu inak ako väčšina ľudí. Nemyslím tým ísť proti prúdu, len sa trochu oddialiť…”