Čo hovoríte na doterajší priebeh sezóny?
- Zatiaľ som celkom spokojný. Mužstvu sa darí, to je najdôležitejšie. Dobré osobné výkony sú vždy druhoradé.
Mrzí vás, že ste kvôli zraneniu nemohli hrať v zápase hviezd?
- Pravda je, že som z toho bol trošku sklamaný, ale jednoducho to nešlo. Zdravie je však pre športovca prvoradé. Mnoho dôležitých zápasov je, resp. bolo, ešte pred nami a ja som v nich chcel tímu pomôcť. Preto bolo pre mňa lepšie nechať členok oddýchnuť a trošku zrehabilitovať.
Play-off je čoraz bližšie. Z akej pozície by ste chceli doň vstúpiť?
- Máte pravdu, play-off sa nezadržateľne blíži. Najlepšie by bolo začať z prvej priečky, no ani druhá nie je zlá. Z môjho pohľadu je umiestnenie v dlhodobej súťaži veľmi dôležité. Veď predsa čím vyššie ste, tým jednoduchších súperov potom dostanete.
Vyhrali ste už niekedy ligový titul?
- Ešte som nemal to šťastie, ale už sa na to teším v tejto sezóne. (smiech) Doteraz som najviac hral v semifinále a nakoniec skončil tretí.
Aké sú podľa vás rozdiely medzi dlhodobou časťou súťaže a vyraďovacími bojmi?
- V play-off sú tímy silnejšie, prídu noví hráči. Nikdy tak neviete, čo čakať. Navyše, niekoľko zápasov po sebe nastupujete proti tomu istému súperovi, preto je dôležité v každom podať stopercentný výkon a hlavne nič nepodceniť.
Snúbenici Petre neprekáža výškový rozdiel.
V Nitre ste spolu so svojou snúbenicou, maliarkou Petrou. Ako trávite čas?
- Petra je tu so mnou po celý čas. Voľné chvíle trávime sledovaním dobrých filmov alebo hráme hry na x-boxe, kde ma väčšinou porazí. Spoločnosť nám tiež robí náš pes Marley. Chodíme aj na rôzne krátke výlety alebo do wellness centier. Keď som na doobedňajšom tréningu, ona doma varí a potom večer maľuje. Práve teraz má výstavu v Ponitrianskom múzeu a v apríli chystá výstavu v levickej galérii. Našla si tu tiež zopár priateľov. Spolupracuje so skvelou nitrianskou maliarkou Henrietou Rojkovou. V novembri a decembri tiež navštevovala kurz intuitívneho maľovania v Leviciach. Snažím sa ju podporovať, ako najlepšie viem. Petra mi zase dáva veľa síl pred zápasmi, počas nich aj po stretnutiach. Sme tu síce iba dvaja, no keď sme spolu, akoby sme boli štyria. (smiech)
Ako ste strávili Vianoce?
- Na sviatky sme boli doma s Slovinsku. Bolo pekné byť po tak dlhom čase znovu v kruhu rodiny a priateľov.
Ako dlho by ste ešte chceli hrať? Máte ambície stať sa trénerom po ukončení aktívnej činnosti?
- Žijem hlavne pre prítomnosť. Hrať budem dovtedy, kým sa na to budem cítiť a zdravie mi bude slúžiť. Momentálne sa však cítim veľmi dobre a myslím si , že ešte zopár rokov by som hrať na profesionálnej úrovni mohol. Rád by som pôsobil v silných kluboch a vyskúšal lepšie súťaže. Až potom začnem uvažovať nad kariérou trénera.
Čo si myslíte o slovenskej lige? Môžete ju porovnať s českou, maďarskou či slovinskou?
- V každej súťaži sa nájdu silné tímy. Je však ťažké porovnávať. Úprimne si myslím, že úroveň slovenskej súťaže je vysoká, ale česká či slovinská sú ešte o kúsok lepšie.
Malo by sa na Slovensku viac pracovať s mládežou?
- Práca s mládežou je veľmi dôležitá. Je mnoho mladých talentov, ale potrebujú priestor, aby ukázali, čo v nich je. Tiež si myslím, že mladí hráči by sa mali viac pripravovať aj po psychickej stránke - pracovať na motivácii, pozitívnom myslení a zdravej sebadôvere, pretože je to jeden z kľúčov k úspechu.
Salihovým miláčikom je aj cavalier king charles španiel, prezývaný Marley.
