Na odhalenie pamätnej tabule a otvorenie výstavy prišli aj potomkovia židovských rodín.
ZLATÉ MORAVCE. Kedysi sa Židia v meste významne podieľali na spoločenskom živote. Ľudia si ich pamätajú ako obchodníkov či statkárov. Presný počet židovských obyvateľov sa rôzni, podľa historických záznamov ich tu v roku 1939 žilo asi 700, čo bola približne štvrtina vtedajšej populácie mesta.
Po masovom vyvražďovaní Židov v druhej svetovej vojne ostala v meste iba desatina z pôvodného počtu Židov. Aj tí, čo prežili vojnové besnenie, ale postupne poodchádzali alebo zomreli. Dnes v Zlatých Moravciach nie je ani jeden Žid. Posledná obyvateľka tradičnej miestnej židovskej rodiny zomrela v roku 2011.
Mesto pri príležitosti vlaňajšieho 900. výročia od prvej písomnej zmienky o Zlatých Moravciach pamätalo aj na židovských spoluobčanov. Mestský parlament odobril pamätnú tabuľu. Minulý piatok ju slávnostne odhalili na dome rabína Schlesingera, ktorý viedol židovskú náboženskú obec. Tabuľu na tom istom dome má tiež búrlivácky štúrovský básnik a národný buditeľ Janko Kráľ, ktorý v meste pôsobil. Po básnikovi je pomenovaná aj celá ulica, na ktorej stojí Schlesingerov dom.
„Chcel by som vzdať úctu židovskej komunite, ktorá sa svojou zodpovednou prácou, osobitným prístupom k životu a bohužiaľ i obrovskou ľudskou tragédiou, akou bol holokaust, navždy zapísala do histórie nášho mesta,“ povedal pri odhalení tabule primátor Peter Lednár.
Izraelský veľvyslanec Alexander Ben-Zvi pripomenul, že Židia boli rodinní príslušníci, kamaráti, susedia či kolegovia mnohých Moravčanov. „Zanechali tu stopu, či navonok alebo vo vašich srdciach,“ podotkol veľvyslanec.
Podľa mestského poslanca Ľudovíta Chládeka poslúžia spomienkové akcie aj mladším generáciám, aby nikdy nezabudli na Židov, ktorí dotvárali históriu mesta a zaslúžia si úctu. „Aj keď tu dnes nežije ani jeden, nechali tu množstvo hmotných statkov, ktoré dnes naši občania užívajú,“ povedal.
Po odhalení tabule otvorili v priestoroch pobočky Ponitrianskeho múzea výstavu venovanú osudom Židov v meste. Prístupná bude mesiac. Na výstave sú dokumenty a fotky zo života Židov, ale aj predmety súvisiace s ich podnikateľskou činnosťou, výrobou macesu, originálne dokumenty židovských rodín i materiály Ústavu pamäti národa dokumentujúce život
počas holokaustu. Jeden z dokumentov napríklad popisuje, ako Židom úrady zakázali používať rybolovné náčinie či bicykle. Rovnako tiež nemohli „postávať, zhromažďovať sa pred domami a na chodníkoch“ alebo „nakupovať mlieko a iné mliečne výrobky pred ôsmou hodinou ráno“.
Na podujatie prišlo aj niekoľko potomkov židovských rodičov. Dcéra jednej z rodín na výstave povedala, že aj po skončení vojny sa jej rodina stretávala s antisemitizmom, závisťou a predsudkami.
Prišiel aj Imrich Chlamtač, Žid, ktorého rodina Moravce opustila presne pred pol storočím. Húževnatý chlapec sa vo svete nestratil, naučil sa sedem rečí a roky pôsobil ako vedec a podnikateľ v Amerike. Dnes je profesorom na univerzite v Trente a prezidentom Európskej aliancie pre inovácie, no na svoje mesto nikdy nezabudol a rád sa sem vracia.
