Jej prvá kniha Ema bola o zomierajúcom dievčatku. Autorka nepozná čitateľa, ktorý by pri nej neplakal.
NITRA. Rodáčka z Bratislavy Soňa Rebrová vyrastala v Banskej Bystrici. Vyštudovala špeciálnu pedagogiku, ale v svojom odbore nepracovala, zlákalo ju písanie - pracovala ako novinárka pre denník Sme. O svojom života a tvorbe sa spisovateľka porozprávala s hosťami besedy v krajskej knižnici v Nitre.
Tretia kniha bude o vojne
„Písanie ma bavilo odmala, už na strednej škole som vedela, že chcem vydávať knihy. K tomu som sa však dostala až neskôr. Predtým som založila neziskovku Želaj si, prostredníctvom ktorej plním ťažko chorým deťom ich sny. Stretávam sa s mnohými smutnými osudmi, o istom zomierajúcom dievčatku som napísala príbeh, za ktorý som dostala novinársku cenu,“ vraví Soňa Rebrová.
„Povedala som si, že keď mám niekedy napísať knihu, tak o tomto. Prvá kniha Ema bola teda o vážne chorom dievčatku, jej príbeh ľudí dojíma dodnes. Nepoznám nikoho, kto by pri tejto knihe neplakal. Potom som poslúchla návrhy ľudí okolo mňa a napísala som niečo ľahšie – román Miluj ma, ak to dokážeš vyšiel vlani v novembri.“
Kniha je o mladej, trochu zakomplexovanej žene, ktorá si v živote hľadá svoje miesto a svoju lásku. Kniha podľa autorky opäť končí tak, že čitateľa rozplače, hoci nie je taká srdcervúca ako Ema. „Tretí titul, ktorý napíšem, bude znovu na vážnejšiu tému. Pôjde o príbeh z čias 2. svetovej vojny, z koncentračného tábora, dej bude poskladaný z udalostí, ktoré sa v tom čase skutočne udiali,“ podotkla Soňa Rebrová.
Karel Gott bol splneným snom
Cez svoju pomoc chorým deťom spoznáva veľmi smutné príbehy, chodí za deťmi do nemocnice, stretáva sa s ich rodičmi. „Keď vám zrazu mama v telefóne oznámi, že dieťa zomrelo, je to hrozné. Raz som mamičke s radosťou volala, že už mám pre jej syna notebook, ktorý si želal, kedy teda môžem prísť za nimi do nemocnice a priniesť mu ho. Obrovské ticho v telefóne a mamičkine slová 'ale on včera zomrel' priam zmrazili moje prvotné nadšenie. Odvtedy sa v telefóne vždy najprv spýtam, ako sa majú, čo je nového,“ spomína Soňa Rebrová na nepríjemné chvíle.
„Hoci obdarúvame aj deti, ktoré trpia smrteľným ochorením, vedia sa z vecí či zážitkov, ktoré dostanú, tešiť. Hoci nie až tak živelne, bujaro, sú také hanblivejšie. Ale niekedy im je až tak zle, že tú radosť ani nevládzu prejaviť.“
Deti si prajú nielen materiálne darčeky, ale aj stretnutia so známymi ľuďmi. Malým pacientom v nemocnici Soňa Rebrová „vybavila“ napríklad minikoncert Mira Šmajdu. „Síce si zabudol gitaru, ale deti pohotovo dve vytiahli: 'Ale mi tu, Mirko, gitary máme, zahraj nám,' pobádali ho,“ spomína pani Soňa.
„S malou dušičkou sme vybavovali Karla Gotta, ktorý bol snom jedného dievčatka. Jeho manažérka nakoniec súhlasila, hoci bola veľmi zaneprázdnená. Koncert bol na východnom Slovensku, Karel Gott dievčatku venoval vstupenky, stretol sa s ňou aj pofotil, daroval jej CD. Bol skutočne veľmi ochotný, je to človek s dobrým srdcom.“
Knihy má aj na WC
Soňa Rebrová pracuje vo svojej neziskovke, píše knihy a venuje sa aj svojim portálom pre rodičov a začínajúcich autorov, kde si každý môže online vydať svoju knihu. „Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí píšu knihy, no u žiadneho vydavateľa s nimi neuspeli. Tu si ju môžu „zavesiť“ aj predávať,“ hovorí spisovateľka.
Píše najmä vtedy, keď má pokoj, a to je najmä po večeroch, v noci a nad ránom. „Také piatky sú najlepšie, vtedy nikto nevolá, nič nevybavuje.“
Autorka rada píše ale aj veľmi rada číta. Knihy má takmer všade, dokonca aj na WC. Siahne najmä po ľahšej zábavnej literatúre. „Knihy, ktoré ma veľmi zaujali a plánujem si ich ešte prečítať, si odkladám zvlášť,“ dodala.
Soňa Rebrová píše aj plní deťom ich sny. FOTO: NINA SKALÍKOVÁ
