NITRA. Premiérou tragikomédie Potkany otvorili minulý piatok v Divadle Andreja Bagara druhú polovicu tohtoročnej divadelnej sezóny. Autorom hry, ktorú v Štúdiu DAB režíroval Roman Polák, je nositeľ Nobelovej ceny Gerhart Hauptmann. Tento dramatik sa síce na Slovensku nehrá, ale v nemecky hovoriacich krajinách je veľmi známym a hraným.
Dieťa si kúpi
Hauptmannove Potkany sú výpoveďou o obyčajných ľuďoch. Je to mimoriadne emotívny, strhujúci, silný, dojímavý ale i krutý príbeh, ktorý sa vám vďaka efektnej scéne, sugestívnej hudbe a najmä brilantným hereckým výkonom skutočne oplatí vidieť.
V centre deja sú obyvatelia nájomného domu na predmestí - ľudia na okraji záujmu, ktorých vzťahy a životy podliehajú morálnemu, spoločenskému aj ekonomickému rozkladu. Tu žije aj pani Johnová, ktorá väčšinu času trávi sama, keďže manžel cestuje za prácou. Po smrti prvého dieťaťa je jej túžba po druhom neuhasiteľná – chce sa oň starať, žiť a obetovať sa preň, aby cítila, že jej život má nejaký zmysel. Nakoniec sa k dieťaťu dostane, hoci nelegálnou cestou. Tým sa však je problém nevyrieši, práve naopak. Spočiatku šťastný život začína mať trhliny a nevyhnutne speje k tragédii.
Predvídal extrémizmus
Predstavenie má podľa dramaturga Daniela Majlinga aj ďalšie roviny – okrem osobného rodinného príbehu a silnej sociálnej výpovede sa tu objavujú aj ľudia, ktorí sú na okraji spoločnosti, napríklad narkomanka, zachytáva tiež nebezpečenstvo nástupu extrémistických skupín vo vtedajšej nemeckej spoločnosti.
„Hru autor napísal pred 1. svetovou vojnou, ale už v nej ohlasoval niečo, čo naplno prepuklo až po vojne. Je tu postava Bruna, veľmi cynického, chladného a pragmatického človeka, ktorý si o sebe myslí, že vidí život taký, aký je. Podľa neho si extrémne situácie vyžadujú extrémne riešenia. Tento človek sa síce pohybuje na okraji spoločnosti a takzvaní slušní ľudia ním opovrhujú a nepúšťajú si ho k sebe, ale keď príde k lámaniu chleba a treba riešiť situácie, ktoré sa nedajú riešiť v rukavičkách, tak si ľudia zavolajú práve jeho,“ hovorí Majling.
„Vie veci vyriešiť jednoducho a rázne – dotyčnú „problémovú“ osobu bez mihnutia oka zavraždí. Myslím si, že v tomto smere Hauptmann aj do našej doby veľmi dobre predvídal isté nebezpečenstvá, ktorým ľudia strednej vrstvy nevedia ani dnes čeliť. Keď v čase nejakej extrémnej situácie všetka naša humanita a racionalita zlyháva, tak drukujeme extrémistom.“
Hoci dej hry sa odohráva v prvej polovici minulého storočia v Nemecku, podľa dramaturga je ľudský príbeh ženy a matky zrozumiteľný. „Myslím si, že je jedno, či je žena v Amerike, Rusku či Nemecku. To, že má v sebe túžbu stať sa matkou, je univerzálna výpoveď.“
Subtílna komediálnosť
Podtitul tejto komornej inscenácie je Berlínska tragikomédia. „Obsahuje aj isté komické prvky, ale nie sú to dvojzmyselné narážky či obrazy a situácie, ktoré sa striedajú v burlesknej nálade. Komediálnosť je skôr subtílnejšia, jej nositeľom je najmä rodina riaditeľa divadla Hassenreutera a jeho manželky,“ vysvetľuje Majling.
Čo sa týka kultúrneho kontextu hry, text predlohy tvorcovia radikálne zoškrtali, aby nevznikla neúmerne dlhá inscenácia. „Vynechali sme aj isté nemecké zvláštnosti, ktorým by divák nerozumel, ale zas ich nebolo až tak veľa. Nakoniec, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko bolo s územím dnešného Slovenska spoločným stredoeurópskym priestorom,“ dodal dramaturg.
Požičovňa kostýmov sa stáva svedkom klamstiev, nevery i osobných tragédií.
Boj o dieťa sa začína. Kto je vlastne jeho matka?
FOTKY: CTIBOR BACHRATÝ
