Roman Vido dal v lete zbohom slovenskej extralige. Basketbalista s reprezentačnými skúsenosťami sa dal na dráhu legionára vo Francúzsku. Jeho chlebodarcom sa stal Basket Club Nord Ardeche, pôsobiaci v súťaži National Masculine II. „Vo Francúzsku je to štvrtá najvyššia súťaž. Úroveň je trochu slabšia ako v našej extralige, ale nedá sa to celkom porovnávať, pretože sa tu hrá iný basketbal. Je to viac hra jeden na jedného a hra je fyzickejšia,“ prezrádza Roman Vido.
V tíme je s ním ešte jeden americký legionár. Ostatní sú poloprofesionáli, basketbal hrajú popri práci alebo štúdiu. V meste žije 18-tisíc ľudí. Basketbal je tu po futbale športom číslo dva. V klube je až 16 družstiev, rátajúc mužské, ženské a mládežnícke kolektívy.
„Máme menšiu halu, ale vždy býva plná, kapacita je zhruba 500 divákov,“ vraví. Roman hráva okolo 30 minút v zápase. „Individuálne sa mi celkom darí. To sa však odo mňa čaká, keďže som zahraničným hráčom,“ vysvetľuje.
Už od svojich basketbalových začiatkov sníval o tom, že raz bude pôsobiť v zahraničí. „Mne sa to teraz podarilo, aj keď nie celkom tak, ako som si to predstavoval. Určite to však beriem ako veľkú skúsenosť,“ uvažuje. Finančne je na tom vo štvrtej francúzskej lige o niečo lepšie ako v prvej slovenskej. „A hlavne tu nemeškajú výplaty, čo na Slovensku nie je pravidlom. To však nemám na mysli Nitru,“ upresňuje.
Na život vo Francúzsku si chvíľu zvykal. „Predsa len, je to mentalitou trochu iná krajina. Občas mám problém dohovoriť sa s miestnymi po anglicky. Som tu sám. Priateľka Elenka zostala pracovať v Bratislave, ale keď prišla za mnou, tak sme sa snažili navštíviť čo najviac zaujímavých miest v okolí,“ pokračuje Roman.
Basketbalové plány do budúcna nahlas nehovorí. „Najskôr sa musím sústrediť na túto sezónu a potom uvidíme, ako ďalej,“ hovorí.
V Nitre strávil šesť rokov, počas ktorých sa posunul z juniorského basketbalistu na profesionálnu úroveň. Neskôr hral rok za Handlovú. „Nitra bola môj prvý profesionálny klub a spomienky na ňu mám len tie najlepšie. Počas môjho pôsobenia v Nitre sme vyhrali všetky tri medaily, plus Slovenský pohár a zahrali sme si aj Eurochallenge Cup. Tých šesť rokov mi dalo veľmi veľa do mojej basketbalovej budúcnosti. Spoznal som veľa skvelých ľudí, či už vďaka basketbalu, alebo na škole,“ hovorí úprimné slová rodák z Prievidze.